novembra v kláštoroch jeho rádu rozdávali hojné almužny a prespevovali sa žalmy za mŕtvych. Ráno 2. novembra sa slúžila zádušná sv. omša a dvanástim chudobným sa dal obed. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka počas 11. storočia veľmi rozšírila v celej západnej Cirkvi. Synoda v Trevíri v roku 1549 dovolila kňazom sláviť v tento deň tri sv. omše za zomrelých.
Kresťanská tradícia historicky predurčila, že sa cintoríny zakladali najmä v blízkosti kostolov. No nepochovávalo sa len tam. V stredoveku mnohí túžili byť pochovaní v kláštorných alebo farských kostoloch a to jednoducho pod dlažbou. Mnohé kláštory si preto začali pod kostolmi budovať krypty, kde sa pochovávalo celé stáročia. Až do regulácie z konca 18. storočia, ktorú nariadil cisár Jozef II., bolo pochovávanie v kryptách kostolov vnútornou záležitosťou Cirkvi. Do krýpt sa pochovávali nielen členovia reholí, ale aj bohatí mecenáši farnosti a význační obyvatelia mesta. Tí mali svoje tabule s menami nielen v krypte, ale aj v kaplnkách kostola, aby sa za nich mohli príbuzní modliť. Je zaujímavé že v románskej dobe krypty neslúžili na pochovávanie mŕtvych, ale na uchovávanie relikvií a na obrady. Miestom na pochovávanie sa stali až v gotike. Jedna z najznámejších krýpt u nás je krypta Chatama Sofera v Bratislave, ktorý tu pôsobil v rokoch 1806 - 1839 ako hlavný židovský rabín a predstavený židovskej školy, ktorá existovala od 14. storočia až do r. 1939. Kamenná tumba so Soferovými telesnými ostatkami tvarovo pripomína antický sarkofág. Nachádza sa v betónovej hrobke pod portálom tunela pri Dunaji pod úrovňou frekventovanej mestskej komunikácie, spolu s ďalšími 23 zachovanými hrobmi a 41 náhrobnými kameňmi starého židovského cintorína, ktorý bol založený v roku 1670. Okrem krýpt v kostoloch, bohatí zemepáni si začali stavať samostatné mauzóleá. Jedno z najkrajších na Slovensku je mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí. Postavili ho ako rodinnú kryptu v r. 1903-1904 pre Dionýza Andrássyho a jeho manželku Františku. Mnohé cintoríny počas stáročí zanikli, no niektoré sa zachovali do dnešných dní napr. cintorín sv. Rozálie v Košiciach. Patrí medzi najkrajšie cintoríny. Je svojráznou prírodnou galériou sôch a drobnej architektúry. Vznikal veľmi pomaly. V roku 1715 spolu s kaplnkou ho zasvätili svätej Rozálii, ochrankyne pred morovou nákazou. Zachované náhrobky z prvej polovice XX. storočia, nesú mená vysokopostavených dôstojníkov, členov vyberaných panských a meštianskych rodín.