Mnohé pohrebné kaplnky na Rozálskom cintoríne sú postavené veľmi honosne a symbolizujú majetnosť a dôstojnosť ich vlastníkov. Pre celý cintorín sú charakteristické uličky v ktorých stoja krypty a kaplnky. Cintorín je unikátnym pamätným miestom, z ktorého sa dá čítať história.

Azda najznámejší a najpopulárnejší bratislavský cintorín je historický Ondrejský. Ponúka možnosť príjemnej prechádzky a odpočinku v centre mesta. Architektonické zaujímavosti predstavujú náhrobky, ale aj novogotická kaplnka svätého Ondreja. Z významných osobností bratislavského života je tu hrob archivára Johanna Nepomuka Batku, dramatika Fera Urbánka, lekára a politika Vavra Šrobára a iných. Najlegendárnejším a najpopulárnejším je novogotický pomník z roku 1844, patriaci Karlovi Jettingovi (1730-1790), „prešporskému Robinsonovi“. Jeho pomník s trojsťažňovou plachetnicou je nezameniteľný so žiadnym iným. Národný cintorín v Martine nezískal svoje pomenovanie úradným dekrétom. Čím je dnes pre Slovenský národ, stával sa postupne a má svoju históriu. Jeho založenie súviselo s osvietenskými reformami Márie Terézie. Kráľovská miestodržiteľská rada roku l778 nariadila zakladať nové cintoríny mimo zastavaných častí obcí a miest. V dôsledku toho sa staré cintoríny, rozprestierajúce sa zvyčajne okolo kostolov, premiestnili za obce a mestá. Miesto svojho posledného odpočinku tu našlo veľa vedúcich osobností národného hnutia, kultúrneho, spoločenského i hospodárskeho života, ktoré sa do Martina prisťahovali najmä po založení Matice slovenskej v roku 1863. Boli sem však prevezené ostatky významných osobnosti z rôznych kútov Slovenska ale i z ďalekej Argentíny, či Spojených štátov amerických. Sú tu pochované generácie starých martinských rodín, ktoré obetovali finančné prostriedky i prácu vlastných rúk, aby postavili prvé budovy Matice slovenskej, Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, Národného domu či Slovenského národného múzea. V priebehu viacerých desaťročí sa stal miestom posledného odpočinku mnohých osobností celonárodného i regionálneho významu. Zaujímavým a hojne navštevovaným pietnym miestom v blízkosti Popradského plesa vo Vysokých Tatrách je Symbolický cintorín nachádzajúci sa vo výške 1525 m ako pamiatka na tých, čo v horách zanechali svoje životy a výnimočne i tatrancov, ktorí zahynuli v našich veľhorách. Je v ňom vyše 160 pamätných tabúľ a 50 ručne vyrezávaných drevených krížov. Ako to označuje názov je naozaj len symbolický lebo v tomto cintoríne nie je nikto pochovaný.
Svoju históriu majú aj vojenské cintoríny či už z I. svetovej vojny alebo z II.