November – mesiac, v ktorom sú častejšie ako inokedy navštevované cintoríny a hroby našich blízkych. Myslíme viac na tých, ktorých sme poznali a ktorých pozemská púť sa už skončila. „Dušičkové“ čaro cintorínov umocňuje záplava kvetov a blikotajúce svetlo kahancov. Spomienka na zosnulých má svoju podobu v rôznych kultúrach a krajinách a tak ako ľudstvo aj ona prechádzala a prechádza svojím vývojom. V najstarších dobách našich dejín sa mŕtvi spopolňovali na hraniciach a popol sa ukladal do hlinených nádob a následne zakopával do zeme. Pohrebiská s nádobami nebývali veľmi označené a nachádzali sa zvyčajne až za obydliami. Do hrobu sa prikladali len ojedinele milodary. V 7. storočí vplyvom kresťanstva, byzantíncov i Avarov, prestali naši predkovia používať pochovávanie spaľovaním a prešli na kostrové pochovávanie do mohýl. Mohyly boli často vysoké násypy z hliny. Niektoré dosahovali priemeru 3 až 18m a výšku 2 až 6m. Boli vystužené drevom a kameňmi. Do mohýl z mŕtvym ukladali bohaté milodary, šperky, zbrane, ba dokonca aj jedlo a telá zakopávali až do hĺbky 2,5m. Z mohýl sa neskôr vyvinuli ploché hroby, vystlané kôrou a trávou, s malým označením. Objavujú sa aj truhly vydlabané z jedného kusu dreva alebo pozbíjané. Chudobní boli pochovaní v kuse látky alebo kože. Kresťania náuku o smrti a úctu k zosnulým prevzali od Izraelitov. Cirkev vždy verila v konečné víťazstvo nad smrťou a v budúce zmŕtvychvstanie. Preto už od svojich začiatkov kresťania s úctou pochovávali svojich mŕtvych a modlili sa za nich. Dosvedčujú to mnohé svedectvá. Sv. Efrém Sýrsky vo svojom testamente zaprisaháva priateľov, aby nezabúdali na neho po smrti, ale aby podávali dôkazy svojej lásky tým, že nezabudnú prinášať za spasenie jeho duše almužny, modlitby a obety. Sv. Ambróz písal jednému kresťanovi, čo sa zarmucoval nad smrťou svojej sestry: „Tvoja sestra si neželá tvoje slzy, ale modlitbu a obetu.“ Sv. Ján Zlatoústy pripomína kňazom, aby sa modlili k Bohu nielen za živých, ale aj za mŕtvych. Sv. Monika pred smrťou pripomenula Augustínovi a jeho bratovi: „Toto telo pochovajte hocikde. Nech vás starosť oň netrápi. Len o to vás prosím, aby ste pamätali na mňa pri Pánovom oltári.“ Pápež sv. Gregor I. prikázal, aby sa za mŕtveho mnícha, menom Justus, spievalo tridsať sv. omší. Odtiaľto pochádza zvyk dávať slúžiť „gregoriánku“ za zomrelých. Osobitný sviatok Pamiatku zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Nariadil, aby sa 1.