Luther sa pustil do štúdia a výkladu Svätého písma.
1.8.1513 - začal svoje prednášky o knihe Žalmov
jeseň 1515 - prednášal o liste sv. Pavla Rimanom
1516-1517 – preberal list Galaťanom

Tretia veľká náboženská kríza, ktorá vyriešila jeho vnútornú rozhádza-nosť, bola iba tichým hlasom svedomia. Neprivodilo ju nijaké nebeské zjavenie, nijaký náboženský obrad, ani nič podobné, ale jednoducho pri štúdiu vo veži augustiánkeho kláštora. Riešenie jeho problémov sa objavilo uprostred plnenia každodenných povinností.

Vo svojich prvých prednáškach sa venoval knihe Žalmov. Musíme mať na pamäti jeho metódu výkladu Žalmov a Starej zmluvy ako celku. Pova-žoval ju, tak ako každý v jeho dobe za kresťanskú knihu, ktorá je predzves-ťou života a smrti Vykupiteľa.

Luther si nevedel vysvetliť niektoré udalosti z Písma. Ako napríklad:
Prečo musel Kristus prežívať takéto zúfalstvo a beznádeje?
Kristus nebol bezbožný, prečo ho musela premôcť bezútešnosť?
Kam sa podel sudca aby zatratil hriešnikov?

V jeho rozmýšľaní je prítomné nové ponímanie Boha: Z najstrašnejšie-ho sa stal najmilosrdnejší. To neznamená že celé mystérium je jasné. Boh naďalej býva zahalený v temnote. Kto to dokáže pochopiť? Filozofia na to nestačí. Iba viera môže pochopiť také vznešené mystérium.
Výrok Martina Luthera:„Boh ukrýva svoju moc v slabosti, svoju múdrosť v bláznovstve, svoju dobrotu v prísnosti, svoju spravodlivosť v prestúpeniach, svoje milosrdenstvo v prudkom hneve.“

Luther si osvojil nové chápanie Krista a nové chápanie Boha. Začal mi-lovať trpiaceho Vykupiteľa a Boha.

To čo Boh vykonal v Kristovi, to musí vykonať aj v nás.
Jediné čo sa od človeka požaduje, je viera, že Boh nás chce v Kristovi spasiť; nádej, že Boh dodrží svoje sľuby.
Vieru nemožno dosiahnuť nijakým ľudským úsilím. Je to dar.