Úvod
Cieľom mojej práce je poukázať na službu mimoriadneho vysluhovateľa svätého prijímania, hlavne na nejasnosť v terminológii, na problémy, s ktorými sa môžeme stretnúť v pastorácii a na pastoračnú starostlivosť o nich.

Nejasnosť v terminológii
Z dejín Cirkvi vidíme, že história pozná len pojem akolyta. Až po Druhom vatikánskom koncile nastáva zmena, keď sa laikom umožňuje, aby pomáhali pri rozdávaní svätého prijímania. S tým súvisí aj vytvorenie akejsi „novej služby“. S vytvorením tejto služby súvisia aj niektoré terminologické problémy, s ktorými sa dnes stretáme na Slovensku. Často nachádzame tieto pojmy: akolyta, riadne ustanovený akolyta, mimoriadny vysluhovateľ, mimoriadny rozdávateľ, mimoriadny podávateľ, iný mimoriadny vysluhovateľ či rozdávateľ,.. Vidíme, že slovenská terminológia nie je v tejto oblasti jednoznačná. Termín akolyta je známy už od počiatkov Cirkvi. Preto nám nerobí problémy. Novšie dokumenty konkretizujú tento pojem ako acolythus rite institutus (riadne ustanovený akolyta). Preto ak používame termín akolyta alebo riadne ustanovený akolyta, je to tá istá funkcia a aj pojmy sú rovnocenné.
Problém nám nastáva pri pojmoch mimoriadny vysluhovateľ, rozdávateľ, podávateľ. V originálnom latinskom texte nachádzame termín: minister extraordinarius. V slovenskom preklade môžeme teda preložiť toto spojenie napríklad ako mimoriadny pomocník alebo aj inak. Preto niet divu, že nachádzame rôznorodosť prekladov tohto spojenia. Avšak všetky oficiálne dokumenty v slovenčine uvádzajú preklad tohto spojenia ako mimoriadny vysluhovateľ. Pavol VI. v apoštolskom liste Ministeria quædam zaradil medzi mimoriadnych vysluhovateľov akolytu. Kongregácia pre Boží kult vydala 21. júna 1973 obrady De sacra communione et de cultu mysterii eucharistici extra Missam, kde určila, že pod všeobecný pojem mimoriadny vysluhovateľ spadajú: riadne ustanovený akolyta a iný mimoriadny vysluhovateľ. Podobne sa píše aj v Kódexe kánonického práva. Z uvedených skutočností vyplýva, že pod pojem mimoriadny vysluhovateľ spadá akolyta, ktorý je ustanovený natrvalo a iný (veriaci) mimoriadny vysluhovateľ na podávanie svätého prijímania, ktorý môže byť ustanovený ad actum, ad tempus alebo in modo stabili. Častejšie sa však používa pojem mimoriadny vysluhovateľ na označenie toho, kto nie je akolyta, čo bude použité aj v tejto práci. Ale je isté, že obaja – akolyta i mimoriadny vysluhovateľ – nie sú riadnymi vysluhovateľmi svätého prijímania, ale mimoriadnymi.