Činnosť akolytov a mimoriadnych vysluhovateľov v pastorácii
V pastorácii je potrebné rozlišovať medzi akolytmi a mimoriadnymi vysluhovateľmi. Je potrebné uvedomiť si, že farnosť, ktorá má akolytov, je farnosť na dobrej liturgickej úrovni. Mimoriadni vysluhovatelia sú len akousi „náhradou“ za akolytov. Situácia v našej diecéze však dokazuje, že stále vyhradzujeme službu akolytu kandidátom kňazstva a vo farnostiach ideme len akosi provizórne. V budúcnosti by bolo vhodné, keby boli aj vo farnostiach ustanovení akolyti, čo bude povzbudením nielen pre nich, ale aj povznesením samotnej farnosti a farníkov. Treba si tiež uvedomiť, že akolyta nie je ustanovený na to, aby bol len rozdávateľom prijímania pri svätej omši. To je len jedna z činností akolytu, aj to len mimoriadna.
Je potrebné vedieť, že akolyti i mimoriadni vysluhovatelia musia byť ustanovení liturgickým obradom. Akolytov ustanovuje biskup, mimoriadnych vysluhovateľov môže kňaz, ktorého biskup poverí. Mnohokrát sa nerešpektuje zásadná vec, že mimoriadny vysluhovateľ svätého prijímania musí byť biskupom určený, teda musí mať dekrét, a potom má byť liturgickým obradom ustanovený na takúto službu. A je potrebné vedieť, či biskup vydal dekrét pre mimoriadnych vysluhovateľov natrvalo alebo len na nejaký čas. Väčšinou sa vydáva na jeden rok a je potrebné ho každý rok obnoviť, na čo sa často zabúda. Litrugické ustanovenie stačí urobiť na začiatku, po obnovení dekrétu už nemusí byť. Na Slovensku vládne presvedčenie, že kňazi môžu v mimoriadnych prípadoch jednorázovo poveriť laikov ad actum na rozdávanie svätého prijímania. Toto presvedčenie kňazov ide proti dokumentom Cirkvi, ktoré jasne hovoria, že ordinári môžu dovoliť jednotlivým kňazom, aby poverili vhodnú osobu ad actum na rozdávanie svätého prijímania. Ordinár to môže, ale aj nemusí dovoliť. Bolo by pastoračne užitočné, aby kňazi mali od svojho biskupa túto fakultu, čo však zatiaľ asi nikto nemá.
Boli vydané aj obrady, ktorými sa majú mimoriadni vysluhovatelia ustanoviť. Jeden obrad platí pre ustanovenie mimoriadneho vysluhovateľa in modo stabili a ad tempus. Tento obrad je dlhší a koná sa po homílii. Kandidát odpovedá na kladené otázky, potom sa kňaz nad ním modlí a žehná ho. Druhý obrad je určený pre mimoriadnych vysluhovateľov ustanovených ad actum. Tento obrad sa používa vtedy, keď laik nemá oficiálne poverenie od biskupa a rozdáva prijímanie práve v ten jeden raz. Obrad sa koná po skončení vzývania Baránok Boží. Vtedy pristúpi laik k oltáru, postaví sa pred celebranta a on ho požehná týmito slovami: Nech ťa žehná † Pán na vysluhovanie Kristovho tela tvojim bratom a sestrám.