Úvod
Cieľom mojej práce je poukázať na službu mimoriadneho vysluhovateľa svätého prijímania, hlavne na nejasnosť v terminológii, na problémy, s ktorými sa môžeme stretnúť v pastorácii a na pastoračnú starostlivosť o nich.

Nejasnosť v terminológii
Z dejín Cirkvi vidíme, že história pozná len pojem akolyta. Až po Druhom vatikánskom koncile nastáva zmena, keď sa laikom umožňuje, aby pomáhali pri rozdávaní svätého prijímania. S tým súvisí aj vytvorenie akejsi „novej služby“. S vytvorením tejto služby súvisia aj niektoré terminologické problémy, s ktorými sa dnes stretáme na Slovensku. Často nachádzame tieto pojmy: akolyta, riadne ustanovený akolyta, mimoriadny vysluhovateľ, mimoriadny rozdávateľ, mimoriadny podávateľ, iný mimoriadny vysluhovateľ či rozdávateľ,.. Vidíme, že slovenská terminológia nie je v tejto oblasti jednoznačná. Termín akolyta je známy už od počiatkov Cirkvi. Preto nám nerobí problémy. Novšie dokumenty konkretizujú tento pojem ako acolythus rite institutus (riadne ustanovený akolyta). Preto ak používame termín akolyta alebo riadne ustanovený akolyta, je to tá istá funkcia a aj pojmy sú rovnocenné.
Problém nám nastáva pri pojmoch mimoriadny vysluhovateľ, rozdávateľ, podávateľ. V originálnom latinskom texte nachádzame termín: minister extraordinarius. V slovenskom preklade môžeme teda preložiť toto spojenie napríklad ako mimoriadny pomocník alebo aj inak. Preto niet divu, že nachádzame rôznorodosť prekladov tohto spojenia. Avšak všetky oficiálne dokumenty v slovenčine uvádzajú preklad tohto spojenia ako mimoriadny vysluhovateľ. Pavol VI. v apoštolskom liste Ministeria quædam zaradil medzi mimoriadnych vysluhovateľov akolytu. Kongregácia pre Boží kult vydala 21. júna 1973 obrady De sacra communione et de cultu mysterii eucharistici extra Missam, kde určila, že pod všeobecný pojem mimoriadny vysluhovateľ spadajú: riadne ustanovený akolyta a iný mimoriadny vysluhovateľ. Podobne sa píše aj v Kódexe kánonického práva. Z uvedených skutočností vyplýva, že pod pojem mimoriadny vysluhovateľ spadá akolyta, ktorý je ustanovený natrvalo a iný (veriaci) mimoriadny vysluhovateľ na podávanie svätého prijímania, ktorý môže byť ustanovený ad actum, ad tempus alebo in modo stabili. Častejšie sa však používa pojem mimoriadny vysluhovateľ na označenie toho, kto nie je akolyta, čo bude použité aj v tejto práci. Ale je isté, že obaja – akolyta i mimoriadny vysluhovateľ – nie sú riadnymi vysluhovateľmi svätého prijímania, ale mimoriadnymi.

Činnosť akolytov a mimoriadnych vysluhovateľov v pastorácii
V pastorácii je potrebné rozlišovať medzi akolytmi a mimoriadnymi vysluhovateľmi. Je potrebné uvedomiť si, že farnosť, ktorá má akolytov, je farnosť na dobrej liturgickej úrovni. Mimoriadni vysluhovatelia sú len akousi „náhradou“ za akolytov. Situácia v našej diecéze však dokazuje, že stále vyhradzujeme službu akolytu kandidátom kňazstva a vo farnostiach ideme len akosi provizórne. V budúcnosti by bolo vhodné, keby boli aj vo farnostiach ustanovení akolyti, čo bude povzbudením nielen pre nich, ale aj povznesením samotnej farnosti a farníkov. Treba si tiež uvedomiť, že akolyta nie je ustanovený na to, aby bol len rozdávateľom prijímania pri svätej omši. To je len jedna z činností akolytu, aj to len mimoriadna.
Je potrebné vedieť, že akolyti i mimoriadni vysluhovatelia musia byť ustanovení liturgickým obradom. Akolytov ustanovuje biskup, mimoriadnych vysluhovateľov môže kňaz, ktorého biskup poverí. Mnohokrát sa nerešpektuje zásadná vec, že mimoriadny vysluhovateľ svätého prijímania musí byť biskupom určený, teda musí mať dekrét, a potom má byť liturgickým obradom ustanovený na takúto službu. A je potrebné vedieť, či biskup vydal dekrét pre mimoriadnych vysluhovateľov natrvalo alebo len na nejaký čas. Väčšinou sa vydáva na jeden rok a je potrebné ho každý rok obnoviť, na čo sa často zabúda. Litrugické ustanovenie stačí urobiť na začiatku, po obnovení dekrétu už nemusí byť. Na Slovensku vládne presvedčenie, že kňazi môžu v mimoriadnych prípadoch jednorázovo poveriť laikov ad actum na rozdávanie svätého prijímania. Toto presvedčenie kňazov ide proti dokumentom Cirkvi, ktoré jasne hovoria, že ordinári môžu dovoliť jednotlivým kňazom, aby poverili vhodnú osobu ad actum na rozdávanie svätého prijímania. Ordinár to môže, ale aj nemusí dovoliť. Bolo by pastoračne užitočné, aby kňazi mali od svojho biskupa túto fakultu, čo však zatiaľ asi nikto nemá.
Boli vydané aj obrady, ktorými sa majú mimoriadni vysluhovatelia ustanoviť. Jeden obrad platí pre ustanovenie mimoriadneho vysluhovateľa in modo stabili a ad tempus. Tento obrad je dlhší a koná sa po homílii. Kandidát odpovedá na kladené otázky, potom sa kňaz nad ním modlí a žehná ho. Druhý obrad je určený pre mimoriadnych vysluhovateľov ustanovených ad actum. Tento obrad sa používa vtedy, keď laik nemá oficiálne poverenie od biskupa a rozdáva prijímanie práve v ten jeden raz. Obrad sa koná po skončení vzývania Baránok Boží. Vtedy pristúpi laik k oltáru, postaví sa pred celebranta a on ho požehná týmito slovami: Nech ťa žehná † Pán na vysluhovanie Kristovho tela tvojim bratom a sestrám.

On odpovie Amen. Prvý obrad je už celkom zaužívaný, ale mnohí kňazi si myslia, že môžu automaticky ustanoviť laika rozdávať sväté prijímanie na určitý prípad, bez vykonania žiadneho obradu. Po prvé musia mať fakultu od ordinára a potom je potrebné použiť aj obrad na ustanovenie mimoriadneho vysluhovateľa ad actum.
Je zaujímavá otázka rozdávania Eucharistie ženami. Skutočnosť, že ženy rozdávajú sväté prijímanie, je záležitosťou len niekoľkých rokov, pretože prvé vydanie Rímskeho misála obsahuje ešte napríklad takúto smernicu: „Všetky služby, nižšie od diakonskej služby, môžu konať muži – laici, hoci neboli na to úradne ustanovení. Služby, ktoré sa konajú mimo presbytéria, možno zveriť aj ženám, ak to uzná za vhodné správca kostola.“ O pár rokov neskôr nastal posun, kde sa aj ženám povoľuje počas liturgie vstúpiť do presbytéria. A bolo aj určené, že aj žena môže rozdávať sväté prijímanie. Avšak pri výbere toho, kto bude rozdávať, sa má zachovať nasledovné poradie: lektor, seminarista veľkého seminára, rehoľník, rehoľníčka, katechéta, veriaci: muž alebo žena. Teda uvádza sa tu aj žena. Avšak v tomto prípade treba rozlišovať to, že muž môže byť ustavený ako akolyta, žena nie. Služba akolytu je vyhradená len mužom. Žena môže byť len ako mimoriadny vysluhovateľ svätého prijímania, aj to je vhodné zachovať uvedené poradie, kde je uvedená až na poslednom mieste.
O funkciách akolytu a mimoriadneho vysluhovateľa hovoria mnohé liturgické knihy, ako sú Rímsky misál, apoštolský list Ministeria quaedam, Caeremoniale episcoporum, inštukcia Immensae caritatis, dokument Pokyny na riešenie niektorých otázok spolupráce laických veriacich, zameranej na kňazskú službu. K niektorým faktom sa vyjadruje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi a Kódex kánonického práva. Úloha akolytu sa nelíši od úlohy mimoriadneho vysluhovateľa, rozdiel je len v ich ustanovení. Avšak poukázal by som na jednu vec, ktorá je odlišná a dôraz na ňu kladú aj nové smernice Rímskeho misála. A to je možnosť očistenia posvätných nádob vo svätej omši, teda purifikácia. Smernice zdôrazňujú, že ak nie je prítomný diakon, akolyta môže purifikovať. Ale len riadne ustanovený akolyta. Teda nie mimoriadny vysluhovateľ svätého prijímania, ako to býva často zvykom.
Úloha akolytov a mimoriadnych vysluhovateľov sa väčšinou spája so svätou omšou, avšak akolyti a mimoriadni vysluhovatelia by mali mať aj starostlivosť o tých, ktorí sú nevládni a chorí.

Úlohou akolytov je „stať sa nástrojom lásky Kristovej a lásky Cirkvi vzhľadom k nim.“ Sú povolaní na to, aby sa stali rozvíjateľmi liturgického života komunity, majú sa starať o tých, ktorí vykonávajú liturgické úlohy (miništranti, speváci, lektori...), sú teda prirodzene animátorom „liturgickej skupiny“ komunity, preto majú pripravovať slávenia a viesť ich priebeh. Taktiež majú povzbudzovať a podporovať eucharistický kult mimo svätej omše. Ich ďalšia úloha je v tom, že vykonávajú službu lásky vzhľadom k chudobným, trpiacim, chorým a k tým, ktorí sú na okraji spoločnosti. Takto sa akolyta stáva prirodzeným vodcom tých skupín, ktoré sa starajú o zvlášť cennú službu v spolupráci na charitatívnom diele pastierov. Vždy musí mať s nimi kontakt a plné spoločenstvo, aby ich služba nikdy nebola izolovaným a individuálnym dielom, ale aby vyjadrovala s celou plnosťou cirkevné spoločenstvo. Tu teda vidieť, že akolyti a mimoriadni vysluhovatelia nie sú v prvom rade určení na to, aby rozdávali sväté prijímanie. To je len ich mimoriadna úloha. Ale v pastorácii často považovaná za prvoradú a jedinú.

Pastoračná starostlivosť
Aby akolyti a mimoriadni vysluhovatelia mohli vykonávať svoju činnosť, potrebujú solídnu formácia. Či už duchovnú, ktorá je v tejto oblasti prvoradá, ale aj biblickú, teologickú a najmä liturgickú. Formácia musí vychádzať z hlbokého štúdia zdrojov prirodzenosti liturgie, nie iba ako jednoduchý súhrn rítov a ceremónií, ale ako komplex znakov, ktorými zmŕtvychvstalý Kristus pokračuje v Cirkvi a prostredníctvom Cirkvi vo svojej kňazskej službe na slávu Otca a na posvätenie bratov. Avšak štúdium nestačí. S ním je veľmi dôležitá ako súčasť „uvádzanie“ do liturgických tajomstiev. Ako by akolyta mohol voviesť ostatných do liturgie, keby sám nebol zúčastnený na liturgii, ktorej má slúžiť? Preto sa akolyti majú zjednocovať v štúdiu, meditácii Božieho slova a liturgických textov, majú mať každý deň účasť na bohatej skúsenosti liturgickej modlitby, mali by sa zúčastňovať aspoň na základných hodinkách liturgie hodín, na častom prijímaní sviatostí,.. Je ďalej veľmi dôležité, aby pozorne študovali úvody do liturgických kníh, aby pozorne vnímali poznatky a normy, ktoré formujú liturgiu, tak v oblasti rubrík, ale aj učiteľského úradu, aby zodpovedali očakávaniam konkrétnych možností spoločenstva. Pre úlohy, ktoré sú im zverené, musia byť stále citliví na rozvoj človeka, ktorý sa prejavuje v Cirkvi a vo svete.
Toto sa nedá jednoducho dosiahnuť bez toho, že by akolyti neprešli určitými kurzami a bez toho, že by sa snažili neustále obnovovať vhodné nástroje v problémoch pastorálnej liturgie (liturgika a pastorálka). Bolo by vhodné formovanie akolytov nielen na farskej úrovni, ale aj na úrovni dekanátnej a najmä diecéznej.

Akolyti by sa mali stretávať navzájom medzi sebou, ale aj s biskupom, pretože každé ministérium by sa malo spájať s biskupským ministériom. Preto by bolo dobré vytvoriť akési pastoračné stredisko, ktoré by pripravovalo laikov na službu akolytov. Napríklad v českých diecézach majú vytvorený celý program na formáciu laikov. Kandidáti na akolytát najskôr musia absolvovať teologický kurz, ktorý trvá 9 mesiacov a stretávajú sa každé dva týždne. Svojim obsahom je zameraný na zvládnutie základných teologických disciplín. Tvoria ho nasledovné prednášky: Vierouka – 20 hodín; Morálka – 14 hodín; Biblikum – 20 hodín; Liturgika – 14 hodín; Cirkevné dejiny – 14 hodín; Duchovný život – 10 hodín; Cirkevné právo – 4 hodiny. Po zvládnutí Teologického kurzu môže kandidát absolvovať Kurz Akolyta. Tento trvá tiež 9 mesiacov a kandidáti sa stretávajú raz do mesiaca. Venuje sa špeciálnym otázkam z liturgiky pre lektorov a akolytov a prednášky sú najmä liturgické, ale aj pastoračné. Okrem toho sú kandidáti na akolytov, ale aj akolyti počas vykonávania svojej služby povinní zúčastniť sa raz za tri roky duchovných cvičení a dvakrát do roka duchovnej obnovy. V našej krajine a diecéze takáto formácia chýba. Možno je to spôsobené aj tým, že za akolytov a mimoriadnych vysluhovateľ svätého prijímania sú vyberaní starší ľudia, najmä dôchodci, čo odporúča aj Konferencia biskupov Slovenska. A kňazi väčšinou považujú formáciu dôchodcov za nie moc vhodnú a zrejme aj zbytočnú. Je lepšie vyberať za akolytov mužov, ktorí sú v strednom veku, majú usporiadaný život a rodiny.

Záver
Na záver treba dodať, že služba akolytátu, hoci vychádza zo základov antickej cirkvi, získava dnes rozmer a novú perspektívu v cirkevnom spoločenstve, ktorá je pozvaná, aby sa stala služobníčkou Pána a ľudí. Konkrétny a verný výkon akolytov vždy predpokladá veľmi dynamický komunitný život v Cirkvi, ktorá je zhromaždená okolo Božieho slova a okolo Eucharistie. V budúcnosti sa bude určite táto služba rozvíjať a to, akým smerom sa bude rozvíjať, záleží hlavne na kňazoch, v ktorých farnostiach budú akolyti pôsobiť.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Mimoriadny vysluhovateľ svätého prijímania v pastorácii