Neboli náboženskými reformátormi v pravom zmysle slova, ale skôr mysliteľmi vo filozofickej a mravnej oblasti a snažili sa nájsť správnu cestu do neba, k čnosti a k mravnému obrodeniu čínskeho národa. Lao-tsi (Laocius) bol filozof, ktorý často premýšľal o pôvode vecí. Inak vie sa o ňom pomerne málo. Predpokladá sa, že bol správcom archívu a pokladu na cisárskom dvore dynastie Čeu okolo roku 600 pr. Kr. Bol originálnym filozofom. Podľa Lao-tsi je základom všetkého Tao. Je to sila, z ktorej sa vyvinuli princípy stvorenia. Tao je prvotná príčina všetkého a je vzorom pre všetko tvorstvo. Do ľudského života vstupuje Tao ako mravný zákon v podobe čnosti Te. Z tohto dôvodu nazval Lao-tsi svoju knihu Tao-te-king. Z jeho metafyzických úvah vyúsťujú praktické dôsledky, vlastne celá taoistická etika. V pôvodnom taoistickom učení platí zásada, že človek nemá byť len pôžitkárskym pozorovateľom a využívateľom vecí medzi nebom a zemou. Má prísne dodržiavať hygienu tela i duše. Nemá vášňami vyčerpávať svoje sily, aby sa mohol dožiť jemu určeného veku. Má pokojne očakávať koniec svojho života a nemá mať obavu pred smrťou. Zomrieť pre vyznavača taoizmu znamená len odložiť svoj dovtedy užívaný oblek a zameniť si ho za lepší. Celá Laociova filozoficko - morálna sústava je známa pod menom taoistické učenie. Filozofia taoizmu zohrala v čínskych duchovných dejinách významnú úlohu. Z pôvodnej filozofickej sústavy sa však postupne vyvinulo ľudové náboženstvo. Okolo roku 1000 po Kr. sa stal štátnym náboženstvom. Ako štátne náboženstvo prijal taoizmus rozličné budhistické a konfuciánske názory. Taoisti vzdávali cisárovi božskú poctu.
Kong-fu-tsi (Konfucius) bol politik, ktorý odmietol abstraktné úvahy Laocia a uvažoval ako jeho čínski predkovia. Konfucia vyhlásili za zakladateľa čínskej literatúry, inokedy za pôvodcu čínskeho náboženstva alebo tiež za vlastného tvorcu čínskeho štátu. Roku 501 pr. Kr. bol Konfucius ministrom štátu Lu. Zaviedol pevný poriadok a hlásal spravodlivosť. Tým si získal všeobecnú dôveru. Pri správnom hodnotení osoby Konfucia treba uviesť, že nebol ani tvorcom ani reformátorom náboženstva, ale pravým Číňanom, lebo uvažoval a veril ako oni. Celú svoju činnosť sústredil na učenie "cesty nebies", teda na mravné usporiadanie života. Konfucionistické učenie nie je ani tak náboženské, ale má ráz mravoučný. Popri oddanosti štátu kládol veľký dôraz na oddanosť rodine. Povinnosťou otca bolo starať sa všemožne o rodinu - manželku a deti. Od detí zas vyžadoval výhradnú poslušnosť voči rodičom. Zdôrazňoval veľkú úctu k starším osobám.