Na sneme v Šoproni boli vydané zákonné články - artikuly, podľa ktorých namiesto odobratých evanjelických chrámov mohli mať naši predkovia v každej stolici len dva chrámy, tzv. artikulárne. Artikulárne kostoly tvoria na Slovenskú samostatnú významnú skupinu. Líšia sa od katolických i pravoslávnych drevených kostolov. Pôvodný vzhľad si na Slovensku zachovalo iba päť artikulárnych kostolov, ktoré sú svedkami čias reformácie. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obci, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli jedine z dreva. Tieto kostoli nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Náboženská sloboda začala vychádzať až v čase panovania uhorského cisára Jozefa II. Ten vydal 25.októbra roku 1781 rozhodnutie o náboženskej znášanlivosti pod názvom Tolerančný patent (tolerančné kostoly), ktorý obsahoval 6 bodov. Podľa neho si mohlo 100 evanjelických rodín postaviť kostol, faru i školu. Prenasledovanie evanjelikov bolo vďaka tomu zastavené. V Liptove boli postavené dva artikulárne kostoly. jeden pre horny Liptov v Hybiach (1681), ktorý však zanikol pri požiari v roku 1823. Druhý v Paludzi v roku 1693. Vzhľadom na vtedajší počet evanjelikov bolo potrebné vybudovať väčší kostol. Preto cirkevný zbor uzavrel 5.3.1774 zmluvu s tesárskym majstrom Jozefom Langom na prebudovanie kostola. Stavba bola dokončená už 11.11 toho istého roku. Teda neuveriteľne rýchlo aj napriek tomu, že majster Lang nepoužíval žiadne projekty, pretože nevedel čítať ani písať a pri práci sa mohol spoľahnúť len na vlastné tesárske skúsenosti. Zvonica bola postavená neskôr v roku 1781, po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II, a hoci stojí samostatne, tvorí s kostolom harmonický celok. Drevená veža, slúžiaca ako zvonica, je vysoká 19 m. Tri pôvodné zvony z konca 18. storočia boli počas I. svetovej vojny zrekvirované na vojnové účely. Terajšie sú z roku 1924-1922 a volajú sa : Viera, Nádej, Láska. Pôdorys dreveného kostola má podobu kríža. Dĺžka celého kostola s vežou je 43 m. Zastavaná ploch okrem veže je 658 m2. Úžitková plocha je 1150 m2. Do kostola sa vmestí okolo 6000 návštevníkov. Kostol má 12 dverí a 72 okien. Kostol okrem svojich rozmerov zaujme aj svojím barokovým zariadením, ktoré sa nachádza v jednoduchom dedinskom podaní vďaka základnému materiálu - drevu. Aj prirodzené svetlo dopadajúce dovnútra pôsobí neobyčajne emocionálne.

Z vnútorného zariadenia je pozoruhodný najmä barokový oltár, pochádzajúci z pôvodného kostola z roku 1693. Je drevený. Hlavný oltárny obraz, olejomaľba, znázorňuje premenenie Krista. Zaujímavá je aj kazateľnica, umiestnená na opticky a akusticky najvýhodnejšom mieste. Stojí na zrubovom základe, vpredu s podsunutým barokovým anjelom, ktorý akoby ju podopieral. Sú to práce majstra rezbára J. Lercha z Kežmarku. Orgán zhotovil j. Podmanický z Banskej Štiavnice v roku 1760. Luster pochadzajúci z roku 1780 je zhotovený z benátskeho skla. Chórové empory sú vyzdobené biblickými maľbami na drevených doskách. Zhotovil ich neznámy remeselný maliar asi koncom 17. storočia. Ich ľudový pôvod dokazuje aj skutočnosť, že výjavy z Biblie sú prestúpené obrazmi zvierat a kvetov. Maľby sú výrazovo jednoduché, avšak vyjadrené neobyčajne živou farebnosťou. Patrí k najväčším dreveným stavbám Strednej Európy. Kostol v súvislosti s výstavbou vodného diela bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastri obce Svätý Kríž, na územi starého veľkopaludzského chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky. Presťahovanie začalo v roku 1974 a slávnostná posviacka zrekonštruovaného kostola bola 22.8.1982. Kostol je posledným, nepochybne najvýznamnejším umeleckým prejavom slov. drevenej cirkevnej architektúry. Je osobitnou modifikáciou vetvy protestantskej architektúry, ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezku. Začiatkom 16. storočia sa myšlienky reformácie rýchlo šíria aj v Liptove. Protestantizmus tu dosahuje vrchol v r. 1610. V 2. polovici 17. storočia v Rakúsko-Uhorsku zosilnel absolutistický režim, čo malo za následok potláčanie evanjelického protestantizmu. Proti tomuto krutému útlaku sa v roku 1678 rozpútalo kurucké povstanie pod vedením kežmarského veľmoža Thokolyho. Jeho úspechy, ako aj strach pred Turkami donútili panovníka Leopolda I. k ústupkom. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol aj 25.-26. zákonný článok - artikulu, ktorý povoľuje výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach Uhorska. Liptovský Mikuláš: Liptovský Sv. Mikuláš, kvitnúca cirkev za Juraja Tranovského a prenasledovaní zanikla, jej chrám sa dostal jezuitom. Za Rákóczovského povstania ožila, ale len na niekoľko rokov. Až po tolerančnom patente sa odlúčila od artikulárneho zboru v Paludzkej a zriadila samostatný zbor. Základný kameň chrámu bol položený 9. júla 1783 a posvätený bol 2. októbra 1785. Je to teda tolerančný kostol. Vnútorná stavba je mohutná svojimi troma romńskymi lodiami.

Veža bola pristavená na 100-ročnú pamiatku utvorenia cirkevného zboru a zároveň 400-ročnú pamiatku Lutherových narodenín. Kvoli veľkému ohňu bola však dokončená až roku 1885. Prvým farárom bol Emerich Berzeviczky, povolaný z Giraltoviec. Stavba chrámu, fary a školy chváli jeho súcosť a húževnatosť.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk