Podstatná chyba nebola v tom, že kresťanom uznali ich vieru za štátne náboženstvo, ale zosvetáčtenie cirkvi, prispôsobenie sa svetu, ku pohanom. Vlúdil sa hriech a nastal zreteľný odklon od učenia Sv. Písma. A hneď sa to začalo: - Kresťania prestali krstiť dospelých, ktorý mali za sebou uverenie, pokánie a vyznanie hriechov.. a začali krstiť deti, resp. NEMLUVŇATÁ! O tom nemá pôvodná katolícka Biblia žiadne zmienenie! Tieto deti pozdejšie neprežili znovuzrodenie, pri birmovaní ani jedno z nich neprežilo krst Duchom Svätým, a tak je tomu dodnes.

Niektoré z prijatých dogiem a praktík:

Hneď na zač 4. stor. sa objavilo modlenie za zomrelých a prežehnávanie (r. 300)- Ani Kristus, ani Apoštolovia o tom neučili!
Omša ako každodenná bohoslužba od r. 394;
Uctievanie Márie ako "matky Božej" od r. 431;
Pápežom Piom I. začínajú tzv. "Tresty pokánia" -on ich zaviedol.
"Svätenú vodu" zaviedol Sixtus I. V tom čase zaviedli aj "prekrižovanie sa", ktoré sa neskoršie stalo aj poverčivou zariekajúcou formulou, o čom sa prvým kresťanom ani nesnívalo.
Rímsky Biskup Lev I. zaviedol 40 -dňový pôst, potom piatočný pôst, tiež slávenie Dňa svätých.
V roku 470 sa v jednej gréckej sekte začalo vzývanie svätých. Najprv to však bolo cirkevnými otcami posúdené a odsúdené ako povera. Napriek tomu však o 120 rokov neskôr to cirkev predsa prevzala. Vzdor tomu, že to cirkevní otcovia odsúdili, začalo sa vzývanie a modlitba k svätým .. čo ani Kristus, ani apoštolovia nikdy neučili. V roku 300 po Kr. začali modlitby k mŕtvym ;
Titul pápeža alebo všeobecného biskupa od roku 607 po Kr.

V 5. stor. sa pokúsila ďalšia sekta zaviesť prijímanie (pamiatku večere Pánovej) len na chlebe. Ale biskup Lev I. a Galasius výslovne odsúdili tento spôsob doslovne, že to je: BLUD!; Títo biskupi nariadili, že večera Pánova - prijímanie sa má robiť presne tak, ako to nariadil Ježiš Kristus.. O tom súhlasne svedčia i výnosy Urbana II. z r.1095 a Pascala II. z r. 1118. žiaľ, postupom stáročí sa nezotrvalo v čistom Kristovom učení a tomu nasvedčuje i dnešná doba, že sa to robí predsa inak, ako to otcovia cirkvi nariadili.;
Pápež Vigílius v r. 540 zaviedol tzv. "posledné pomazanie", o čom v kat. Sv. Písme nemáme žiadnu zmienku. No ešte ťažšia vec, ktorá mala zlé dôsledky bola otázka "nadvlády" cirkvi v Ríme. A tu bola príležitosť, ktorú chceli využiť aj rímski biskupi. Aj oni chceli byť v tejto "nadvláde" nad ostatnými. Lenže neraz čítame jasné varovanie Kristovo : Mt 20:25-28 "Viete, že vladári národov panujú nad nimi a mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi.