Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Stručné dejiny učenia katolíckej cirkvi
Dátum pridania: | 19.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | kazateľ | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 163 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 13.5 |
Priemerná známka: | 2.87 | Rýchle čítanie: | 22m 30s |
Pomalé čítanie: | 33m 45s |
Nie tak má byť medzi vami; ale kto by medzi vami chcel byť veliký, nech je vašim služobníkom, a kto by medzi vami chcel byť prvý nech je všim sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých."
Napriek Kristovmu zákazu, už biskup Lev I. po veľkej námahe a mnohých intrigách dosiahol, že ho Valentinián vymenoval pápežom. Toto platilo len na ríšu západorímsku. Bonifác III. však už na vlastnú žiadosť bol v r. 607 vymenovaný cisárom Forasom za "svetového pápeža". Tento cisár bol neľudským, perverzným človekom a aj vrahom svojho predchodcu Mauritia. Táto skutočnosť je zarážajúca keď si uvedomíme, že pôvodne biskup rímsky nemal žiadnej svetovej moci. Ani Pán Ježiš, ani Peter apoštol nikdy neustanovili žiadne pápežstvo. Naopak, učili o pravej bratskej pokore. Ak by Ježiš ustanovil pápežov, nikdy by neboli takýto! Mt 23:8-11: "Ale vy sa nevolajte rabbim, lebo jeden je váš Učiteľ, Kristus, a vy všetci ste bratia. A svojím otcom nenazývajte nikoho na zemi, lebo jeden je váš Otec, ten, ktorý je v nebesiach. Ani sa nenazývajte duchovnými vodcami, lebo jeden je váš vodca, Kristus. A ten, kto by bol väčší z vás, bude vaším služobníkom." pozn.: "pápež"=lat. "otec"
Pápež Honorius I. r. 625-638, bol po smrti vyhlásený 3.Carihradským koncilom za kacíra! To isté opakoval aj pápež Lev II. (v r. 682). Ak by teda pápež Honorius I. nebol kacírom, ako sa to zhoduje s tzv. "pápežskou neomylnosťou" Leva II.? Jeden musel byť omylný. No viackrát v dejinách cirkvi existovali dvojice, ba aj trojice pápežov, ktorí sa navzájom vylučovali, zatracovali jeden druhého, dokonca viedli medzi sebou aj vojny. Ako sa toto môže zhodovať s "neomylnosťou pápeža"? Dogma o neomylnosti pápeža bola vyhlásená v r. 1870 - ale s malou väčšinou hlasov. Prevažná väčšina biskpov na koncile protestovala, ale nepresadila svoje.
Pápež Gregor I. zaviedol v r. 596 učenie o "očistci" a neskoršie v r. 1563 v Tridente to už bolo prijaté za "cirkevné učenie". Toto nemá žiadneho podkladu v katolíckom Sv. Písme.
Pri druhom nicejskom koncile v r. 787 bolo zavedené uctievanie kríža, sôch, obrazov i pozostatkov zosnulých mučeníkov...;
Pápež Gregor II. zaviedol vzývanie panny Márie v r. 715. Neskôr - v r. 1140 bol ustanovený sviatok "nepoškvrneného počatia" - i keď sv. Bernardom nebol prijatý, pretože nemá podkladu v Písme. Pápež Pius IX. to prijal za učenie (dogmu) cirkvi. Táto dogma sa vôbec netýka nadprirodzeného počatia Ježiša v panne Márii Duchom Svätým, hoci si to väčšina katolíkov myslí.