Francis Bacon, anglický filozof novej doby, na prelome 16. a 17. storočia tvrdil, že história nás učí, ako sa stať múdrymi, poézia duchaplnými, matematika ostrovtipnými, etika zásadovými a logika s rétorikou nám umožňujú o tom diskutovať. Platila zásada: „Štúdium tvorí charakter.“

Cirkev veľmi rýchlo pochopila, že svojich členov potrebuje mať nielen zbožných, ale aj vzdelaných. Pohanské školy, aj keď boli na vysokej intelektuálnej úrovni, po mravnej neobstáli. Preto v Cirkvi začali vznikať školy pre vzdelávanie katechétov a katechumenov. Už v 2. st. boli takéto školy v Ríme, Alexandrii, Antiochii a inde. V alexandrijskej škole žiaci študovali aj pohanských autorov. Podobná škola sa nachádzala v Kartágu. Jej žiakmi boli aj významní cirkevní učitelia ako Tertulián a sv. Cyprián, ktorých veľkosť sa ukázala počas prenasledovania.

Obnova vzdelanosti
Vpád barbarských národov spôsobil okrem iného aj zánik školstva. Jediným ohniskom kultúry počas niekoľkých storočí zostali kláštory. Postupné upokojovanie umožnilo obnovu vzdelanosti. Najprv na území Itálie, kde vládli Góti a neskôr začala rozkvitať aj v Španielsku pod vládou Vizigótov. Longobardi nemali v úcte vzdelanosť a tak postupne miznú školy, v ktorých sa vzdelávali laici spolu s klerikmi a školy sa stali výlučne záležitosťou duchovných hlavne v kláštoroch. Franskí králi naopak nariaďovali, aby boli cirkevné školy obnovené. V tomto období sa objavujú prvé farské a katedrálne školy. V nich spoločne s kňazom žili v jednej domácnosti tí, ktorých vyučoval a oni mu pomáhali pri bohoslužbách. Tu sa chlapci učili čítať, písať, spievať liturgické spevy a poznať dejiny spásy. Farské školy pretrvali až do konca stredoveku a zároveň sa čoraz viac otvárali aj laickým poslucháčom.

Kláštorné a katedrálne školy
Hlavnú úlohu pri vzdelávaní v rannom stredoveku zohrávali kláštorné školy, ktoré si udržali kontinuitu s antickou učenosťou. Úroveň týchto kláštorných škôl často závisela od momentálnej situácie kláštora. V týchto školách sa rozvinula metóda náuky podľa „trivia“ a „quadrivia“ zavedená neskoro antickým opátom Cassiodorom, ale ktorých počiatky boli už u Platóna a Cicerona. Trivium predstavovala výučbu gramatiky, rétoriky a logiky. Quadrivium tvorila aritmetika, geometria, astronómia a hudba. Sláva kláštorných škôl začína zhasínať okolo 10 storočia, aj keď zostali na vysokej úrovni.