Príbeh o zničení hriešnych miest Sodomy a Gomory patrí medzi ďalšie udalosti, ktoré niekedy spôsobujú problémy mladým ľuďom pri čítaní Biblie. Ťažoba tohto biblického rozprávania o Božom potrestaní nenapraviteľnej hriešnosti týchto miest vždy pôsobila hlbokým dojmom na ľudí všetkých čias. Tým istým dojmom pôsobilo aj miesto, kde sa táto katastrofa odohrať mala.

Podľa Biblie, ale aj iných mimobiblických správ sa tieto mestá mali nachádzať v dnešnom južnom výbežku Mŕtveho, alebo Slaného mora. Olejovito ťažká voda južného pobrežia, rozorvané skalné údolia a množstvo soľných blokov, z ktorých mnohé pripomínajú ľudskú postavu boli prisilným sústom pre miestnych arabských nomádov, ktorí sa im radšej vyhli. Židovský historik z 1. stor. Jozef Flavius opisuje, aký skľučujúci efekt malo toto miesto aj na rímskych legionárov, keď tadiaľto v roku 70 prechádzali obliehať Jeruzalem. Aj všetky okolité národy si už od pradávna podávajú rôzne legendy o rozšírení „asfaltového jazera“, čo len dokazuje, že fantázia ľudí sa vždy rozpaľovala pri hľadaní výkladu tohto pre nich nevysvetliteľného a hrôzostrašného javu. Dnes už asi s ťažkosťou určíme, čo sa to vlastne vtedy na tých miestach odohralo, aj keď sa o to viaceré vedecké výpravy snažili. Faktom je, že v Palestíne sú zemetrasenia častým javom, a aj južné pobrežie Mŕtveho mora je geologicky mladšie ako ostatné teritórium. Americký učenec Finegan zastáva názor, že išlo o prepadnutie územia, ktoré malo byť spôsobené „veľkým zemetrasením sprevádzaným výbuchmi a bleskami, vystupovaním prírodných plynov a všeobecným požiarom“. To všetko sa podľa neho malo odohrať niekedy okolo roku 1900 pred Kr., čo by mohla byť Abrahámova doba. Aj keď nám to náramne pripomína text 19. kapitoly z Genezis, úmyslom svätopisca nebolo písanie geologickej a historickej kroniky. Do rámca tejto katastrofy vložil pravdu o nás ľuďoch, ale aj o Božom milosrdenstve a spravodlivosti. Boh nás hodnotí vždy osobitne a nenechá zahynúť spravodlivého (Lót) s hriešnikmi (Sodoma). Ale hlavne je to zistenie, že aj kvôli piatim spravodlivým je ochotný chrániť svet, ba čo viac, ako píše Ezechiel vo svojej knihe, stačí mu aj jeden na záchranu ľudstva. Vieme, že toto proroctvo sa splnilo na Ježišovi, ale pravdou je aj to, že byť spravodlivým sme povolaní aj my.