Kresťanstvo, islam a buddhizmus

Pojem náboženstvo alebo náboženství, religija, religion, die Religion sa môže odvodiť z dvoch latinských slovies:

1. religo – znovu zviazať
2. relego – znovu zhromaždiť, akceptovať, zvinúť, znovu prejsť

V priebehu dejín sám pojem náboženstvo nadobúdal nový obsah a význam:

 „Náboženstvo je najväčšia možná podobnosť človeka Bohu“ – Platón

 „Náboženstvo je úcta a nasledovanie mravného zákona ako Božieho zákona“ – Kant

 „Náboženstvo je vedomie človeka o jednote človeka s Bohom“ – Hegel

 „Náboženstvo je bezprostredné vedomie o všeobecnom bytí všetkého konečného v nekonečnom a skrze nekonečné, všetkého časného vo večnom a skrze večné“ – Schleiermacher

 „Náboženstvo je zdesenie“ – Barth

 „Náboženstvo ako dimenzia hĺbky nie je viera v existenciu bohov, ani viera v jedného jediného Boha.. Náboženstvo vo svojej pravej podstate je viac ako náboženstvo v tomto zmysle: je bytím človeka, pokiaľ mu ide o zmysel života a existencie“ – Tillich

 „Náboženstvo je ópium pre ľud“ – Marx

 „Náboženstvo je život pod zorným uhlom večnosti“ – Masaryk

 „Náboženstvo je učenie, ktoré sa týka najvyššieho bytia (božstva, boha), viera, vierovyznanie, sväté a etické zásady, ktoré prenikajú človeka, týka sa svedomia“ – Vujaklija

 „Náboženstvo je súhrn myšlienok, citov, viery, správania sa jednotlivca alebo skupiny ľudí vo vzťahu k nejakej duchovnej sile, prevyšujucej človeka, k Bohu, absolútnemu bytiu, bezpodmienečná oddanosť nejakému pravidlu, zvyku alebo pocitu“ – Marič

Kresťanstvo

Charakteristika

Kresťanstvo vzniklo približne v 1.storočí nášho letopočtu vo východných provinciách Rímskej ríše, na území Palestíny. Korene by sme mohli hľadať v judaizme. Obe tieto náboženstvá sa hlásia k viere v toho istého boha. Charakteristickým znakom kresťanstva je viera v jediného syna tohto Boha – Ježiša Krista. Aj názov náboženstva je odvodený od mena Kristus.
V priebehu niekoľkých rokov sa kresťanstvo rozšírilo do všetkých oblastí Rímskeho impéria do všetkých spoločenských vrstiev. Zo začiatku boli kresťania v Ríme prenasledovaní. Najviac ohrozovaní boli počas vlády despotického Nera, naposledy za Diokleciána. V roku 313 cisár Konštantín udelil kresťanom náboženskú slobodu tzv.Milánskym ediktom.

Kresťanstvo sa stalo štátnym náboženstvom Rímskej ríše.
Podľa kresťanského učenia je základom viera v Božiu Trojicu – Boha Otca, Boha Syna (Ježiša Krista) a v Boha Ducha Svätého. Boh Otec poslal svojho syna na svet ako Spasiteľa. Bol Bohom aj človekom. Ako človek bol podrobený zákonitostiam luďského vývoja, ale ako jediný zostal bez hriechu. Vykonal dielo záchrany hriešneho ľudstva od väčšného zatratenia tým, že svoj život položil ako obeť Bohu za hriechy ľudí. Jeho život bol životom poníženia, dôkazom je aj potupná smrť ukrižovaním. Po zmŕtvychvstaní usadol po pravici Boha Otca, odkiaľ bude súdiť živých i mŕtvych. Každý, kto v pokore prijme a uverí v obeť Ježiša Krista, dosiahne spasenie a večný život. Viera v vzkrieseného Ježiša Krista zbavuje veriacich strachu zo smrti.
Posvätnou knihou kresťanstva je Biblia, ktorá je svedectvom prorokov a apoštolov o Božom zjavení. Pozostáva z dvoch častí – Starého a Nového zákona.
Od života Ježiša Krista až podnes existuje kresťanská cirkev, ktorú založil. Na jej začiatku stáli jeho učeníci – apoštoli. Preto prvotná cirkev je nazývaná aj apoštolskou, lebo vznikla na základe svedectiev apoštolov o Božom zjavení v Ježišovi Kristovi. Od roku 300 až po obdobie reformácie ju nazývame katolíckou. Názov je odvodený od gréckeho slova katholikos čo znamená po celom svete rozšírená.
Táto jednota však bola narušená už v roku 1054, keď sa cirkev rozdelila na západnú (rímskokatolícku) a východnú (pravoslávnu = ortodoxnú). Druhou udalosťou bola reformácia v 16.storočí. Výsledkom bol vznik protestantských cirkví.

Reformácia

Nemecká reformácia
Nemecko sa stalo centrom reformácie potom, ako katolícky mních Martin Luther pribil v roku 1517 na dvere kláštora vo Wittenbergu 95 téz kritizujúcich pomery v cirkvi (predávanie odpustkov, celibát, cirkevnú hierarchia). Z tejto reformácie vzišli tzv.luteránske cirkvi alebo cirkvi augsburgského vyznania.

Švajčiarská reformácia
Ján Kalvín presadzoval svoje učenie, z ktorého vznikli tzv.kalvínske alebo helvétske cirkvi.

Anglická a Škótska reformácia
Tu svoje myšlienky prezentovali John Wichleff a John Knox. Výsledkom bola anglikánska cirkev v Anglicku a presbyteriánska v Škótsku.

Česká reformácia
Spojená je s menami Ján Hus a Jeronym Pražský. Myšlienky sa dostávajú prostredníctvom husitov aj k nám.

Po období reformácie prichádza odozva – protireformácia. Znamenala tvrdé prenasledovanie protestantov, rekatolizáciu.

Ukončená bola až v roku 1781 vyhlásením Toleračného patentu Jozefa II.o náboženskej slobode.

Niektoré kresťanské cirkvi


 Katolícka cirkev
 Pravoslávna cirkev
 Cirkev adventistov siedmeho dňa
 Cirkev apoštolská
 Cirkev bratská
 Evanjelická cirkev

Islam

Charakteristika

Islam je hlavné náboženstvo arabsky hovoriacej časti sveta (krajiny Stredného Východu, Severná a Stredná Afrika a Juhovýchodná Ázia). Po kresťanstve je to druhé najväčšie náboženstvo. Objavil sa v rannom stredoveku. Ten, kto prijal islam, sa nazýva moslim. Počet moslimov na svete je asi 1 miliarda, z toho 800 miliónov sunnitov, 150 miliónov šíitov, 3 milióny charidžovcov. Islam nikdy nebol iba náboženstvom, je to spoločenský režim, súbor morálnych spoločenských a ďalších noriem. Činí si nárok na riadenie každého detailu denného života. Al-Islam znamená doslova „odovzdanie sa do vôle Božej.“ Výraz mohamedánstvo, ktorým niektorí označujú islam, je nesprávny, pretože naznačuje, že moslimovia uctievajú Muhammada a nie Boha (t.j. Alláha). Alláh je výraz, ktoré v arabskom jazyku označuje „Jedného Jediného Boha“. Dva základné články viery sú vyjadrené vo vyznaní viery (šaháda):
1) Vyznávam, že nie je boha okrem Boha
2) Vyznávam, že Muhammad je posol Boží.
Prvá časť vyjadruje vieru v jediného Boha a z druhej časti vyplýva viera vo všetko, čo Boh Muhammadovi zjavil.
V islame je dlhý zástup poslov, prorokov, počínajúc Adamom a končiac Muhammadom. Každý z nich prinášal istú časť z úplného posolstva, až kým posolstvo nebolo odovzdané celé. Moslimovia nazývajú Muhammada aj pečaťou prorokov, pretože po ňom už žiaden prorok nepríde. Muhammad teda islam nezaložil, iba ho dovŕšil. Muhammad nie je nikdy stotožňovaný s Alláhom, je stále ľudskov bytosťou vyvolenou, aby odovzdal konečné posolstvo.

Muhammad

Muhammad – zakladateľ islamu patril k rodu Hašimovcov, ktorý patril k významnému kmeňu Kurajš. narodil sa medzi rokmi 570 a 580 v Mekke (dnešná Saudská Arábia). Jeho otec Abdullah (Boží služobník) zomrel ešte pred jeho narodením a matka Amina (pokojná) keď mal 6 rokov. Vychovával ho strýko Abú Tálib. Oženil sa s bohatou Chádidžou, mali 6 detí. Svoju kazateľskú činnosť začal v roku 610 alebo 612. Vládnuce kruhy zaujali k nemu nepriateľský vzťah a v roku 622 sa musel presídliť do Medíny. Toto vysťahovanie sa nazýva hidžra a je základom moslimského letopočtu. Formoval islam ako čisto arabské náboženstvo, ale neubránil sa vplyvu iných náboženstiev hlavne kresťanstva a židovstva. V roku 630 sa chcel zmocniť Mekky, ktorá mu bola vydaná bez boja. Umiera v roku 632. V islamskej vierouke je od začiatku požiadavka veriť, že Muhammad je jej prorok, posol a apoštol. Je nazývaný aj pečať prorokov, z nich najvýznamnejší sú Adam, Noe, Abrahám, Mojžiš a Ježiš. Muhammad videl extrémy bohatstva a chudoby, nespravodlivosť a násilie. Bol udivený množstvom bohov a bohýň, v ktorých ľudia v Mekke verili.

Začal sa zamýšľať nad tým, či je správne, aby ľudia uctievali drevo, kameň, kov alebo vzývali mesiac, slnko či hviezdy. Často odchádzal z rušného a hlučného mesta do púšte alebo do hory a premýšľal. Jednej noci sa stalo niečo, čo zmenilo jeho život a život miliónov ľudí, ktorí uverili tomu, čo Alláh zjavil Muhammadovi. Zjavil sa mu anjel Gabriel a oznámil mu, že je Alláhov prorok. Počas niekoľkých mesiacov mu anjel Gabriel zjavoval náuku. (Muhammad nevedel ani čítať ani písať.) Muhammad posolstvá od Gabriela začal kázať každému, kto ho bol ochotný počúvať. Kázal, že je iba jeden Boh a o tom, ako by mali ľudia žiť. Spočiatku ho prijalo ako proroka len niekoľko ľudí: manželka, jeho dvaja priatelia Abu Bakr a Uthman, bratranec Ali a jeho sluha Zajd. Nazývali sa moslimovia. Pre ostatných v Mekke to boli záhadní čudáci. Keď v roku 622 boli Muhammad a jeho nasledovníci z Mekky vyhnaní, usadili sa v Jatrib (480 km severovýchodne od Mekky), ktoré sa neskôr premenovalo na medinu. Tu postavili i prvú mešitu. Tento odchod sa nazýva hirjah.

Moslimská komunita

Od roku 622 sa počíta islamský kalendár. Je zaujímavé, že život moslimov nie je spojený s Muhammadovým životom, ale so vznikom moslimskej komunity. V Medine bol muhammad úspešný a správa o tom sa doniesla i do Mekky. Z času na čas prichádzala skupina ozbrojených mužov z mekky do Mediny, aby potlačili hnutie moslimov. Napriek tomu, že ozbrojení muži prevyšovali počtom i výzbrojou moslimov v Medine, po sérii bojov, ktoré trvali sedem rokov, Muhammedovi stúpenci zvíťazili.
V roku 8 (po hirjahu) Muhammed triumfálne vstúpil do Mekky. Hovorí sa, že prišiel na bielej ťave a spolu s ním i 10000 mužov. Pri príchode prehlásil: „Pravda prišla, lož musí ustúpiť“. Mekka sa stala hlavným nestom islamu.
Pri modlitbe sa moslimovia obracajú tvárov k Mekke. Každý moslim by mal aspoň raz v živote navštíviť Mekku – vykonať púť. Krátko nato sa Arabi stali moslimami a prijali Muhammeda ako vodcu a proroka. Muhammed vyzval všetkých vládcov v susedných krajinách, aby sa stali moslimami. Po Muhammmedovej smrti v roku 632 začali moslimovia horlivejšie šíriť svoju vieru a verili, že ak zomrú pre Alláhovu vec, pôjdu priamo do raja.

Muhammadovi nástupcovia

Abu Bakr
Za Muhammadovho nástupcu bol zvolený Abu Bakr, ktorý bol prvým moslimoma najlepším priateľom Muhammada. Významným činom Abu Bakra bolo zozbieranie Muhammadových zjavení, ktoré poznáme vo forme Koránu. Abu Bakr zomrel po dvoch rokoch ako kalif, ale stačil ešte ustanoviť svojho nástupcu. Po dohode s prorokovými priateľmi sa rozhodol pre Umara.

(Umar navrhol Abu Bakrovi, aby zostavil Korán.)

Umar
Počas Umarovho kalifátu sa moslimovia šírili geometrickým radom. Umar viedol dobyvačné vojny v Perzii, Damašku, okupoval Jeruzalem. Jeruzalem po Mekke a Medine je najobľubenejšie moslimské mesto. Umar zomrel v roku 687. Dnes stojí v Jeruzaleme mešita na jeho počesť.

Uthman
Umar pred svojou smrťou ustanovil šiestich, aby vybrali jeho nástupcu. Vybrali jedného spomedzi seba – Uthmana, ktorý bol ženatý s Muhammadovou dcérou. Bol to pevný a tvrdý vodca. Bol zavraždený rozvášneným davom.

Ali
Syn Ali Taliba. Počas jeho kalifátu nastalo silné rozštiepenie komunity. Zomrel násilnou smrťou.

Rozdelenie moslimov

Sunniti – najväčšia moslimská sekta, ktorá uznáva prvých štyroch kalifov ako Muhammadových nástupcov.
Šiíti – moslimská sekta, ktorá odmieta prvých troch kalifov. Trvdia, že Muhammadov vnuk Ali bol prvým skutočným nástupcom Muhammmada.

Korán

Moslimovia veria, že Korán bol pôvodne u Alláha v nebi. Ten potom prikázal anjelovi Gabrielovi, aby ho vyrozprával Muhammadovi, čo sa stalo v rokoch 610-632. Prvý kalif Abu Bakr zozbieral všetky časti Koránu, ktoré boli zaznamenané na rôznych materiáloch – na papieri, kameni, palmových listoch, koži, dokonca i na starých kostiach. Hlavný zapisovateľ Muhammadových zjavení bol Zajd ibn Thebit, ktorý všetky časti prepísal do jedného zväzku.
Druhý kalif Umar zakladal školy v moslimských komunitách, kde sa vyučoval Korán. Vyzýval ľudí , aby sa naučili celý Korán naspamäť apotom sa stali učiteľmi.
Moslimovia veria, že Gabriel rozprával Muhammadovi príbehy a texty tak dlho, kým si ich Muhammad nezapamätal. Povedal mu i presné miesto, kde ich má zaradiť. Zjavený je teda nielen text, ale i usporiadanie textu v Koráne. Text je rozdelený na 114 súr (kapitol). Každá súra má názov, ako napr. žena, Ibrahim.. Súra je členená na ajas (verše). S Koránom sa zaobchádza s veľkou úctou. Obyčajne je zabalený v zvláštnom obale a v knihovničke je uložený na najvyššej poličke, aby bolo zrejmé, že je nad všetkými ostatnými knihami.
Moslimovia prv, akovezmú Korán do rúk, umyjú ssi iách. Deti sa učia memorovať Korán od útleho veku. Tí, ktorí sa ho naučia celý naspamäť dostanú čestný titul – hafiz.

Sunna

Sunna sú spôsoby, zvyklosti a prorokove činy, napr. ako sa modlil, ako sa umýval pred modlitbou a pod. Korán a Sunna sa navzájom dopíňajú, lebo Sunna platí za smerodajný výklad nejasných miest v Koráne.

Podľa presvedčenia moslimov Korán a Sunna dávajú odpoveď na všetko.

Hadíth

Hadíth znamená tradíciu, teda to, čo prorok povedal alebo urobil (o podstate Alláha, o charaktere prorokových spoločníkov...). Učenci – tradicionisti zbierali, hodnotili a klasifikovali rôzne podanie o živote Muhammadovom a jeho spoločníkoch.

Život po smrti

„Keď príde môj deň, nikto mi nemôže pomôcť. Pokiaľ môj deň nepríde, nikto ma nemôže raniť.“
Moslimovia veria v život po smrti. Život, ktorý teraz žijeme je len príprava na život večný po smrti. Veria v súdny deň, kedy bude Alláh súdiť všetkých ľudí. Pre Alláha je oveľa ľahšie vzkriesiť mŕtve telo, ako ho povolať po prvýkrát do života.

Moslimský rodinný život

Táto téma je v Koráne veľmi častá. Hovorí sa o právach a zodpovednosti mužov a žien, o rozvode, o sirotách, o dedičstve a pod. Muž zarába na živobytie, žena vytvára atmosféru v rodine a vychováva deti.

Polygamia
Korán dovoľuje moslimovi mať štyri ženy.

Rozvod
Je možný najskôr po troch mesiacoch. Po rozvode sa môžu znova oženiť alebo vydať.

Dedičstvo
Chlapci dedia dvojnásobný podiel ako dievčatá. Je to preto, lebo muži nesú finančnú zodpovednosť za rodiny.

Oblečenie
Telo musí byť zahalené, aby nebolo príčinou sexuálneho vzrušenia.


Strava
Bravčové mäso je zakázané. Jesť sa môže „halal“ mäso z dovolených zvierat, ktoré boli zabité náležitým spôsobom.

Alkohol
Prorok varoval moslimov aby nepili alkohol a nemodlili sa, ak alkohol požili.

Mešita

Mešita znamená miesto, kde sa hlava dotýka zeme. Slúžia ako modlitebne.
Keď je čas modlitby, moslim sa môže modliť kdekoľvek, ak je zem čistá (alebo použije koberček), ak je giblah (smer Mekky) známy.
Najdôležitejšia miestnosť v mešite je modlitebný priestor. Môžu tam byť aj iné miestnosti, ako učebne, úrady, kuchyňa a pod. Modlitebná hala je obvykle prázdna miestnosť pokrytá množstvom kobercov a modlitebných matracov. Smer Mekky. giblah musí byť zrejmý každému, kto vstupuje do mešity. Giblah stena je odlíšená nejakým spôsobom od iných stien, napr.dekoráciou. muži sa obvykle modlia vpredu, ženy vzadu alebo na balkóne. Vstupy do modlitebnej haly sú osobitné pre mužov a pre ženy, lebo vedúcez umyvárne. Pri mešite stojí obvykle minaret, z ktorého muezín zvoláva päťkrát za deň moslimov k modlitbe.

Päť pilierov moslimského náboženstva

1. Vyznanie viery (šaháda)
Niet Boha okrem Alláha a Muhhamad je jeho prorokom. Každý, kto vysloví túto formulku, je formálne považovaný za moslima.
2. Modlitba (salát)
Každý veriaci je povinný modliť sa päťkrát denne. Pre moslima je to radostný čin. Nemodlí sa iba hlavou alebo srdcom, ale celým telom.

Na modlitbu sa pripravuje chvíľkou ticha, aby sa sústredil a vytvoril si pocit, že Alláh je mocný a on je pokorný. Fyzická práprava je tiež nevyhnutná – systém umývania pod tečúcou vodou (ruky, nohy, tvár...). Pri modlitbe si treba vyzuť obuv. Pri cestovaní moslimovia nosia pri sebe zvláštnty kompas na určenie smeru Mekky. 3. Almužna (zakát)
Alláh môže byť uctievaný i nepriamo, cez lásku k ľuďom. Almužna má očisťujúci význam pre dávajúceho, lebo majetok tohto sveta je nečistý. Udeľovaním almužny z majetku sa majetok očisťuje.
4. Pôst (saum)
V islame má osobitný význam Ramadán – pôstny mesiac. Podľa tradície bol v Ramadáne zjavený Korán, preto je tento mesiac v roku určený na pôst. Počas Ramadánu sa moslimovia postia od východu do západu slnka, zdržiavajú sa pokrmov, nápojov, fajčenia a sexu. Islam vychádza z poznania, že iba ten, čo
5. Svätá púť (hadžž)
Každý dospelý moslim má vykonať raz v živote púť do Mekky. Pred príchodom do Mekky sa pútnici pripravujú na vstup do mesta duševne i fyzicky (umývajú sa, strihajú si vlasy, nechty, obliekajú si zvláštne pútnické rúcho – ihrám, v akom bol podľa tradície odetý praotec Abrahám, keď konal púť do Mekky ku Kaabe. Každý z pútnikov sa snaží pobozkať tento kameň.)

Buddhizmus

Charakteristika

Buddhizmus je svetové náboženstvo, ktoré vychádza z učenia hinduizmu. Vzniklo ako opozícia voči kastovníckemu brahmanizmu v 6.st.pnl. V určitom zmysle by sme buddhizmus mohli nazývať filozofiou a nie náboženstvom, lebo neučí o Bohu, ani o vzťahu medzi človekom a Bohom.
Buddhizmus má svoj pôvod v Indii. Indické myslenie sa od samého začiatku sústre´duje na nekonečnosť a večnosť. Cieľom života e hľadať realitu, ktorá leží za týmto svetom, lebo svet nie je večný, ani nekonečný. Buddhisti varia v reinkarnáciu. Spasenie v buddhizme znamená vyslobodiť sa z tohoto večného kolobehu reinkarnácie a splynúť s poslednou realitou. To znamená, nevrátiť sa späť do života.

Siddhárta Gauthama

Čo sa týka jeho života, je veľmi ťažko rozlíšiť čo sú fakty a čo sú legendy, pretože Siddhárta Gauthama sa neskôr stal Buddhom (Buddha nie je meno, ale titul, ktorý znamená osvietený).
Narodil sa asi r.563 pnl. Jeho otec bol vládca malého kráľovstva v severovýchodnej Indii. Sedem dní po jeho narodení mu zomrela matka. Vychovávala ho jeho teta. Brahmanskí jasnovidci predpovedali, že bude veľký vládca alebo svätý muž. Vynikal v zručnosti a vzdelanosti. Otec mu zabezpečil život v blahobyte.

V 16-tich rokoch sa oženil s Jašodharou, s ktorou mal syna Rahula.

Štyri znamenia

Kráľ sa obával, že ak by Siddhárta spoznal čo je staroba, choroba a smrť, že by odišiel z paláca a stal by sa pustovníkom. Kráľ sa všemožným spôsobom snažil zabrániť tomu, aby sa princ s týmito javmi stretol. Podľa legendy bohovia vzali vec do svojich rúk a poslali Siddhártovi štyri znamenia. Keď išiel na svojom koči, zbadal starého zhrbeného starca a spoznal, že každý človek zostarne(1). Potom uvidel veľmi chorého muža, beznádejne odkázaného na milosť iných ľudí a znovu sa naučil, že každý človek môže ochorieť(2). Pri inej príležitosti videl zástup ľudí, ktorí robili prípravy na spálenie mŕtvoly – a naučil sa, že každý človek raz zomrie(3). Potom stretol putujúceho svätca, ktorý sa vzdal rodinného života a žil životom odriekania a jednoduchosti(4). Po nejakom čase sa Siddhárta rozhodol opustiť syna a ženu a vydať sa touto náboženskou cestou.

Útek
Buddha vedel, že by jeho odchod bol proti vôli jeho otca a tak odišiel v najväčšej tichosti. Rodičovský palác opustil pod rúškom noci.

Askéza
Ďalších šest rokov žil Buddha ako chudobný svätec, žobral jedlo a držal prísnu disciplínu. Žil v lese s ďalšími piatimi askétmi. Ale v tom neanšiel osvietenie, a preto odišiel. Jedného rána sa umyl, obliekol a sadol si pod strom. Rozhodol sa, že neodíde spod toho stromu, pokiaľ nezíska osvietenie.

Osvietenie
Pokiaľ sedel pod stromom, prežíval útoky od démona Martu, ktorý ho chcel vyhnať spod stromu. Ale Siddhárta zvíťazil nad ním a stal sa pod tým stromom bodhi Buddhom – osvieteným. Po svojom osvietení sa Buddha znovu pridal k piatim askétom, ktorých predtým opustil. Spolu s nimi založil mníšsky rád.


Šírenie buddhizmu
Vo svojej prvej verejnej kázni Buddha učil, že je treba sa vystríhať extrémov. Jeho cesta bola „strednou cestou“ medzi extrémami. Buddhovo učenie sa nám zachovalo vo forme štyroch vznešených právd. To je cesta spásy. Buddhu nezaujímal vzťah k bohu, ale problém utrpenia.

1. Vznešená pravda o bolesti (dukkha). Narodenie je dukkha, choroba, smrť, zármutok, žiaľ, zúfalstvo. Ak nás tieto veci stretnú, to je dukkha. Ak sú nám odňaté veci, ktoré máme radi, to je tiež dukkha. Utrpenie je základný fakt života.
2. Vznešená pravda o vzniku bolesti.
3. Vznešená pravda o odstránení utrpenia.
4. vznešená pravda o osemdielnej ceste vedúcej k odstráneniu utrpenia.

Osemdielna cesta znamená
1. správny názov
2. správne rozhodnutie
3. správna reč
4. správne konanie
5. správny spôsob života
6. správne úsilie
7. správne uvažovanie
8. správne sústredenie sa

Túto osemdielnu cestu si môžeme rozdeliť na
1.-2. o poznaní a múdrosti
3.-5. o etickom konaní
6.-8.

o maditácii

Cieľom človeka je oslobodiť sa od utrpenia – nirvána.

Karma
Buddhisti veria v prevteľovanie, ktoré závirí od skutkov. Dobré skutky spôsobujú lepšie zrodenie sa v budúcom živote, zlé skutky horšie zrodenie. Každé ďalšie zrodenie je krokom k dokonalosti.

Nirvána
Je cieľom buddhizmu. Nirvána sa nedá slovami presne vystihnúť. Tí, ktorí dosiahli nirvánu v tomto živote, zničili v sebe zákon karmy a už sa viac nenarodia. Na konci dosiahnu zrušenie, zaniknutie.

Buddhizmus sa šíril v mnohých variáciách. Sú dva hlavné prúdy v buddhizme
 mahajána – veľká cesta
 hinahajána – malá cesta
Zvláštna odnož buddhizmu sa vyvinula v Tibete – Lámaizmus.
V Japonsku poznáme buddhizmus pod menom Zen buddhizmus.

Hodnoty

Pôvodný buddhizmus je náuka o spasení a vykúpení z utrpenia vlastnou silou. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zachovávať päť všeobecných prikázaní:
1. nezabíjať živé tvory
2. nekradnúť
3. necudzoložiť
4. neklamať
5. nepiť opojné nápoje

Náboženský život

Obete
Patria k najrozšírenejšiemu rituálu v buddhizme. Môže sa obetovať v chráme, v svätyni kláštora alebo pred sochou Buddhu. Obetujú sa kvety, jedlo a niekedy i peniaze. Obrazy a sošky Buddhu slúžia na kontempláciu a ako zdroj požehnania. Ľudia vykonávajú tieto obety skôr individuálne ako kolektívne.

Modlitba
Modlitba v zmysle prosby o niečo nie je prípustná. Veď žiadostivosť je koreňom utrpenia. Modlitba je skôr snaha spojiť vnútorné myšlienky so silami dobra. Buddhisti nepopierajú existenciu bohov, ale veria, že nemôžu priniesť poslednú spásu. Oni sú tiež časťou pomíňajúceho sveta.

Mantry
V Tibete, Nepále, Bhutane buddhisti veľmi často používajú mantry. Mantry sú určité zvuky, slová, o ktorých sa verí, že majú dobrý účinok. Najznámejšia mantra je óm. Verí sa, že zvuk ómu rozochvieva celý vesmír.
Používajú sa i modlitebné mlynčeky, na ktorých sú napísané slová modlitby. Otáčaním mlynčeka sa slová modlitby posielajú do sveta, kde majú dobrý účinok. Podobne je to i s vlajkami. Nápis na nich vietor odvieva do sveta, čo má tiež dobrý účinok.

Mníšsky rád
Bol založený Buddhom. Tento rád vo svojej najvyššej úrovni je podstatou buddhizmu ako v minulosti, tak i dnes. Buddhizmus, to bolo vždy učenie a spôsob života určený pre mníchov. Mních nie je na to, aby iných ľudí privádzal ku spaseniu alebo ku slobode. On to síce robí, ale iba ako súčasť sebadisciplíny. Mních kráča cestou, ktorá vedie k osvieteniu. Laici sa snažia získať zásluhy, aby sa v ďalšom živote narodili do vyššej úrovne. Dúfajú, že sa stanú mníchmi.

Pre väčšinu buddhistov pravá cesta k vyslobodeniu vedie cez mníšsky rád.

Vinaja
Zbierka kníh o pravidlách, podľa ktorých sa riadi mníšsky rád (sangha). Jedna z týchto kníh Mahavagga obsahuje 10 základných pravidiel, ktoré sa vyžadujú od mníchov a novicov. Prvých päť (viď Hodnoty) sa vyžaduje od všetkých buddhistov, druhých päť len od mníchov.
1. jesť skromne a len v určený čas
2. vyhýbať sa vzrušeniu
3. nenosiť ozdoby
4. nespať v luxusnej posteli
5. neprijímať striebro alebo zlato

Vstúpenie do rádu
Každý muž, ktorý zachováva predpisy, sa môže pripojiť k rádu. Nesmie však mať dlžoby alebo byť vážne chorý. V niektorých buddhistických krajinách mladí chlapci okolo 11-teho roku strávia niekoľko mesiacov v buddhistickom kláštore – toto poznačí ich ďalší osobný vývoj (Barma, Thajsko, Srí Lanka).

Mníšsky život
Mních je nazývaný „bhikku“ – ten, ktorý prijíma almužnu. Mních žije zo štedrosti iných ľudí. V buddhistických krajinách dodnes mnísi obchádzajú dediny a mestá s nádobou na jedlo. Ich iné výdaje hradia bohatí sponzori, štát, alebo žijú z poplatkov za svadby a pohreby. Majetok mnícha je malý. Má tri rúcha – spodné, vrchné a plášť. Má nádobu na jedlo a krčah na vodu. Môže mať i iné veci podľa potreby, kde žije, ale princíp jednoduchosti je zachovaný. Existujú i ženské mníšske rády.


Sviatky

Buddhizmus má svoje ťažisko v mníšskom ráde. Tajže nie je prekvapujúce, že i buddhistické sviatky sa týkajú najmä mníchov. Takmer všetky sviatky sa oslavujú v kláštoroch.

Wesak
Najdôležitejší sviatok v hinajáne buddhizme. Sviatkom si sprítomňujú Buddhovo narodenie, osvietenie i smrť. Počas sviatku vyzdobia chrám a bodhi-ové stromy ovešajú olejovými lampami.

Asala
Je spomienka na prvú Buddhovu kázeň. Mnísi vtedy kážu o prvej Buddhovej kázni.

Buddhistické sviatky ako také sú tiché a pokojné, pália sa voňavé aromatické tyčinky.

Meditácia

Na učenie sa meditácii je nevyhnutný učiteľ. Meditovať sa nemožno naučiť z knižiek. Meditácia začína morálnou očistou, zachovávaním predpisov. Cieľom meditujúceho je pokojná myseľ, nezaťažená túžbou po vonkajšich veciach. Maditácia má svoje prvé miesto v morálne čistom a usporiadanom živote. Má dve časti – sústredenie a hĺbanie.

Sústredenie
Podstatou sústredenia je dosiahnuť pokoj a vylúčiť všetky rušivé a nežiaduce vplyvy. Začíname sústredením sa na nejaký predmet, alebo opakovaním nejakej vety či slova, až sa dostaneme do stavuúplného sústredenia.

Hĺbanie
Je premýšľanie o tele, pocitoch a veciach. Napriklad pri premýšľaní o tele si meditujúci všíma telo, jeho pohyby, polohu a dýchanie.

Pri hĺbaní o pocitoch premýšľa o stavoch mysle ako je hnev alebo netrpezlivosť. V pozadí toho stojí myšlienka – odložiť obvyklý spôsob myslenia. Toto vedie meditujúceho vidieť veci tak, ako v skutočnosti sú. Na tejto ceste sú určité stupne. Najvyšším stupňom je nirvána, v ktorej sa človek zbavuje všetkých škodlivých duševných stavov ako sú nenávisť a žiadostivosť. Každý, kto dosiahol nirvánu, je od toho okamihu morálne čistý.