Pojem náboženstvo alebo náboženství, religija, religion, die Religion sa môže odvodiť z dvoch latinských slovies:

1. religo – znovu zviazať
2. relego – znovu zhromaždiť, akceptovať, zvinúť, znovu prejsť

V priebehu dejín sám pojem náboženstvo nadobúdal nový obsah a význam:

 „Náboženstvo je najväčšia možná podobnosť človeka Bohu“ – Platón

 „Náboženstvo je úcta a nasledovanie mravného zákona ako Božieho zákona“ – Kant

 „Náboženstvo je vedomie človeka o jednote človeka s Bohom“ – Hegel

 „Náboženstvo je bezprostredné vedomie o všeobecnom bytí všetkého konečného v nekonečnom a skrze nekonečné, všetkého časného vo večnom a skrze večné“ – Schleiermacher

 „Náboženstvo je zdesenie“ – Barth

 „Náboženstvo ako dimenzia hĺbky nie je viera v existenciu bohov, ani viera v jedného jediného Boha.. Náboženstvo vo svojej pravej podstate je viac ako náboženstvo v tomto zmysle: je bytím človeka, pokiaľ mu ide o zmysel života a existencie“ – Tillich

 „Náboženstvo je ópium pre ľud“ – Marx

 „Náboženstvo je život pod zorným uhlom večnosti“ – Masaryk

 „Náboženstvo je učenie, ktoré sa týka najvyššieho bytia (božstva, boha), viera, vierovyznanie, sväté a etické zásady, ktoré prenikajú človeka, týka sa svedomia“ – Vujaklija

 „Náboženstvo je súhrn myšlienok, citov, viery, správania sa jednotlivca alebo skupiny ľudí vo vzťahu k nejakej duchovnej sile, prevyšujucej človeka, k Bohu, absolútnemu bytiu, bezpodmienečná oddanosť nejakému pravidlu, zvyku alebo pocitu“ – Marič

Kresťanstvo

Charakteristika

Kresťanstvo vzniklo približne v 1.storočí nášho letopočtu vo východných provinciách Rímskej ríše, na území Palestíny. Korene by sme mohli hľadať v judaizme. Obe tieto náboženstvá sa hlásia k viere v toho istého boha. Charakteristickým znakom kresťanstva je viera v jediného syna tohto Boha – Ježiša Krista. Aj názov náboženstva je odvodený od mena Kristus.
V priebehu niekoľkých rokov sa kresťanstvo rozšírilo do všetkých oblastí Rímskeho impéria do všetkých spoločenských vrstiev. Zo začiatku boli kresťania v Ríme prenasledovaní. Najviac ohrozovaní boli počas vlády despotického Nera, naposledy za Diokleciána. V roku 313 cisár Konštantín udelil kresťanom náboženskú slobodu tzv.Milánskym ediktom.