Obmedzenia pravého uctievania
Zhrnutím zákona je desať Božích prikázaní, z ktorých prvé dve sa priamo zaoberajú uctievaním. Nepretržité spoločenstvo s Bohom v sebe zahŕňa dodržiavanie Jeho obmedzení v uctievaní. Najdôležitejšie z nich je v prvom prikázaní Desatora, kde sa Boh uznáva za jediný objekt pravého uctievania. Najdôležitejšie je to preto, lebo to vylučuje všetko náboženské uctievanie bytostí, ktoré nie sú Bohom, všetkých predmetov, ktoré nie sú Bohom a všetko modlárstvo. „Ja som Hospodin, tvoj Boh .. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“

Druhé prikázanie je tiež bezvýhradne dôležité, pretože zakazuje praktiky, ktoré popierajú uctievanie Boha vierou. Zo spoločenstva so svätým Bohom, potvrdeného v prvom prikázaní, sa vylučuje vyrábanie a klaňanie sa akýmkoľvek modlám, čo zahŕňa aj vyrábanie alebo klaňanie sa akejkoľvek podobe alebo umeleckému stvárneniu Boha. Takže týmto je zakázaná akákoľvek mágia.

To zahŕňa všetko obracanie sa k materiálnym veciam (a aj rituály, ktoré ho musia sprevádzať), ako keby boli schopné vyjadriť Božiu priazeň alebo nepriazeň a naopak, všetko obracanie sa k materiálnym veciam a rituálom ako k nástrojom schopným vyjadriť Mu chválu a uctievanie. Uctievanie veriacich a ich služba Bohu je ako duchovný dom na obetovanie duchovných obetí Bohu, ktoré sú prijateľné iba v osobe Ježiša Krista: „A aj vy sami, ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňažstvo, aby ste prinášali duchovné obete, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“ Takto v skutočnosti žili veriaci: „Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách.“ (Skutky 2:42) Evanjelium bolo vždy duchovným posolstvom pokánia a viery, takisto ako bolo spoločenstvo lámaním chleba a modlitbami. Pretrvávajúcou témou je spoločenstvo s Otcom v Duchu Svätom, pretože veriaci je prijatý v Kristu. Nikde sa neobjavuje ani náznak dôverovania materiálnym znameniam, ktoré by dávali život. Dôraz sa vždy kladie na požehnania v Kristu v nebesiach. Lukáš 22:15, 20
Izaiáš 66:2
Matúš 5:6
2. Mojžišova 20:2-3

Dokonca aj v Starej zmluve uctievanie Boha bolo vierou spoliehajúc sa na Neho a Jeho zasľúbenie a Jeho spravodlivosť. Obradný zákon mal len hodnotu znamenia, ktoré pripomínalo veriacemu zasľúbenie, jedlo Paschy bolo len pamiatkou a tieňom toho, čo malo prísť v Kristu. Sústavným objektom uctievania uprostred podrobností obradov v Starej zmluve bol samotný Boh a nie predmety. “Hospodin moja skala, hrad môj a môj vysloboditeľ; môj Boh je moje bralo, v Neho dúfam; môj štít, roh mojej spásy, moja pevnosť.” (Žalm 18:2)
1 Petra 2:5

„Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristu Ježiši všetkým duchovným požehnaním.“