The American College Dictionary definuje toto slovo ako: 1) obetovať, 2) zabiť ako obeť na obetovanie, priniesť obeť.
Vatican Council II Documents, No. 9, Eucharisticum Mysterium, 25 May 1967, Vol. I, Sec. 3, pp. 102-103.

Dôraz pridaný.
The Canons and Decrees of the Council of Trent, Tr. by Rev. H. J. Schroeder, O.P. (Rockford, IL 61105: Tan Books and Publishers, Inc., 1978) Canon 3, p. 149
Vatican Council II Documents, No. 9, Eucharisticum Mysterium, 25 May 1967, Vol. I, Sec. 3, p. 104
New Saint Joseph People’s Prayer Book, Rev. Francis Evans, General Editor (New York, NY: Catholic Book Publishing Co., 1980) p. 120

božský obětní dar (Ježiša Krista) a zároveň s ním podávat také oběť vlastního života…“

Zatiaľ čo Rím chce robiť dojem, že robí to, čo Pán prikázal, ďalej tvrdí, že obeť na Golgote a omša sú to isté – „jedna jediná obeta“. Takže učí:
„Kristova obeta a obeta Eucharistie sú jedna jediná obeta: „Lebo jediná a tá istá je obeť, ten istý obetuje teraz službou kňazov, ktorý vtedy obetoval seba samého na kríži; rozdielny je iba spôsob obetovania.“ „A keďže v tejto božskej obete, ktorá sa koná vo svätej omši, je prítomný a nekrvavým spôsobom sa obetuje ten istý Kristus, ktorý na oltári kríža „raz navždy obetoval seba samého krvavým spôsobom…“, táto obeta (je) skutočne zmierna.“
V práve citovanom prehlásení sa tvrdia tri veci. Najprv je tam Kristus prítomný, potom je obetovaný a nakoniec, že táto obeť je nekrvavým spôsobom.
Tvrdenie, že Kristus je obsiahnutý v chlebe, je v priamom rozpore s Písmom. Nová zmluva zdôrazňuje opak ako skutočnosť: „Lebo Kristus nevošiel do svätyne rukou urobenej, ktorá je len obrazom pravej, ale (vošiel) do samého neba.“ Rímska cirkev v každej omši trvá na tom, že jej chlieb, t.j. eucharistia, je tým, na čo sa Kristus podľa svojho tvrdenia zmenil. O Jeho podstate sa tvrdí, že je v tom, čo je „vytvorené rukami“. Čiže tvrdí, že „máme tento chlieb na obetovanie, ktorý zem dala a ľudské ruky urobili“ To je v ostrom kontraste s Písmom, ktoré hlása skutočnosť, že Kristus je kňazom priamo v nebi a „nevošiel do svätyne rukou urobenej“ Ďalej nás On sám
upozornil: „Preto, ak by vám povedali: Ajhľa, je na púšti, nevychádzajte! – Ajhľa, je v komorách, - neverte. Lebo ako blesk vychádza od východu a svieti po západ, tak bude príchod Syna človeka.“

V druhom rade Rím tvrdí, že Kristus je obetovaný v jej omši. Božie slovo vyhlasuje sedemkrát, že raz bola obetovaná dokonalá obeť, ako je napísané: „Ani nie preto, aby sa opätovne obetoval .. veď inak by bol musel trpieť znovu a znovu od stvorenia sveta.

A On zjavil sa raz pri skončení vekov, aby svojou obeťou zahladil hriech.“ Ak sa niekto považuje za spôsobilého na to, aby obetoval nesmrteľného Ježiša Krista v Jeho dokonalej obeti, je to rúhavá pýcha. Keby bolo takéto ľudské obetovanie Krista možné, Kristus by bol pri svojom obetovaní seba samého trpel také kruté muky zbytočne. Naopak, jeho obeť je dokonalá a On je teraz v sláve, ako zreteľne vyhlásil Duch Svätý: „posadil sa na pravici Velebnosti na výsostiach, keď (prv) spôsobil očistenie od hriechov“ Ak zoberieme za meradlo biblické podmienky uctievania, ktoré dal Boh, myšlienka, že Kristus by sa mal obetovať viac než raz, je rúhaním. Takáto myšlienka sa pokúša zredukovať Kristovu obeť na nedokonalosť, keďže predpokladá, že Jeho raz daná obeť nebola dosť dobrá, aby priniesla úplné uzmierenie. To, čo je absolútne dokonalé a dokončené, sa nemôže opakovať, keďže opakovanie je dôkazom nedokonalosti. Dokumenty II. Vatikánského koncilu, č. 63, Presbyterorum Ordinis, 7 Dec. 1965, oddiel 5, s. 313, Zvon, české katolické nakladatelství, Praha 1995
Katechizmus Katolíckej cirkvi, odstavec 1367, Spolok svätého Vojtecha, Trnava 1999. Ďalej len KKC
Židom 9:24