New Saint Joseph’s People’s Prayer Book, Selection #88, p. 98
Židom 9:24
Matúš 24:26-27
Židom 9:25-26
Židom 1:3

Preto Duch Svätý presne učí:
„ktorý, veľkňazi deň čo deň prinášať obeť najprv za svoje a potom za hriechy ľudu. Lebo urobil to raz navždy, keď samého seba obetoval.“

Tretím aspektom tvrdenia Ríma je, že Kristus „je obetovaný nekrvavým spôsobom“. Všimnite si, že v citáte, o ktorom diskutujeme, Rím tvrdí, že „Kristus je prítomný a je obetovaný nekrvavým spôsobom“. Písmo stavia na rovnakú úroveň obetovanie a utrpenie. V obeti zmierenia obetovať a trpieť je to isté. Táto pravda je taká dôležitá, že v Písme je uvedená ako absolútny princíp: „bez vyliatia krvi niet odpustenia“ Takže v tomto kontexte ponúkať obeť bez krvi znamená vyhlasovať za obeť to, čo nemôže byť obeťou podľa definície Písma. Obeť oklamať.

Zločin modloslužby
Rímskokatolícka cirkev učí, že chlieb Večere Pánovej sa má uctievať AKO BOH. Takže učí:
„Nikto by nemal mať v mysli žiadnu pochybnosť o tom, „že všetci veriaci by mali preukazovať tejto najsvätejšej sviatosti uctievanie, aké prináleží pravému Bohu, ako to vždy bolo zvykom v Katolíckej Cirkvi. Ani sa nemá uctievať o nič menej, pretože bola ustanovená Kristom na jedenie. Lebo aj pri uchovanej sviatosti má byť uctievaný, pretože je tam skutočne prítomný skrze premenenie chleba a vína…“
Pánove slová sú vyslovené presne a jasne: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás (vydáva); to čiňte na moju pamiatku! (1. Korintským 11:24).

„Vezmite, jedzte“ nie je „obetujte a uctievajte“. Najvážnejšia na vyššie uvedenom učení Ríma je modloslužba. Pán Ježiš Kristus opakuje staré prikázanie, keď vyhlasuje vo svojom slove: „Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť!“ (Matúš 4:10). Veriaci musia skutočne uctievať v duchu a v pravde. Prikázať uctievanie chleba, ktorý sa používa pri Večeri Pánovej je modloslužba. Je to absurdná a bezbožná dogma, ktorá nevyhnutne nariaďuje uctievanie niečoho, čo sa je a prenáša do žalúdka. Uctievanie, ktoré náleží jedine pravému Bohu, sa nemôže prenášať na chlieb, používaný pri Večeri Pánovej bez hrozného zločinu modloslužby.

Konkrétne slová Písma v kontexte
Židom 7:27
Židom 9:22
Vatican Council II Documents, No. 9, Eucharisticum Mysterium, Vol. I, Sec. 3, p. 104. 2. Mojžišova 20:4-5 však tvrdí, že modly sa nemajú vyrábať, ani sa im netreba klaňať. Nový Katechismus vysvetľuje fungovanie modloslužby v Paragrafe 2132, “Kresťanské uctievanie obrazov nie je v rozpore s prvým prikázaním, ktoré zakazuje modly. Veď ‘úcta k obrazu prechádza na vzor’ a ‘kto uctieva obraz, uctieva osobu, ktorá je na ňom namaľovaná’.” 2. Mojžišova 20:4-5 výslovne zakazuje všetky druhy modloslužby, vrátane tých, ktoré sa vyučujú v oficiálnych rímskokatolíckych dogmách, a vrátane uctievania chleba Večere Pánovej. Pozri tiež Jeremiáš 10:14-15. Výbornú štúdiu pozri v Graven Bread: The Papacy, the Apparitions of Mary, and the Worship of the Bread at the Altar by Timothy F. Kauffman (Huntsville, AL 35804-2398: White Horse Publications, 1995) s.170 s dodatkami. Tel. 1-800-867-2398; adresa na web site je: http://whpub.com

Na konkrétne slová Písma sa musíme pozerať v kontexte. V odsekoch Písma, ktoré sa zaoberajú Poslednou večerou, si chlieb a víno zachovávajú rovnaký názov po Pánových slovách ako predtým, než povedal „Vezmite, jedzte; toto…“. Ukazovacie zámeno „toto“ vymedzuje chlieb, o ktorom sa hovorí, ako ten istý, ktorý Kristus vzal; žiadne iné vysvetlenie nie je možné.