Podobne Kristus volá to, čo dal piť učeníkom, „víno“. „Lebo toto je moja krv (novej) zmluvy, … Hovorím vám, že oddnes nebudem piť z tohoto vínneho plodu až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“ „Toto je moja krv (novej) zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých.

Veru vám hovorím, že nikdy viac nebudem piť z tohoto vínneho plodu až do onoho dňa, keď ho budem piť nový v kráľovstve Božom.“ „Ovocie viniča“ vymedzuje víno, o ktorom sa hovorí, ako to, ktoré vzal Kristus, žiaden iný popis nie je možný.

Uplatnenie modloslužby Ríma
Napriek jasnosti Písma Rím trvá na tom, že chlieb a víno sú skutočne telom a krvou Kristovou. Naviac Rím tvrdí, že zo samotného chleba a vína skutočne prúdi sila. Takže Rím vyhlasuje:
„Prijímanie nás odlučuje od hriechu. Kristovo telo, ktoré prijímame vo svätom prijímaní, „je obetované za nás“ a krv, ktorú pijeme, „je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov.“
Tu sa na „Eucharistiu“ pozerá ako na zjednotenie človeka s Kristom a zároveň očistenie od hriechu. Pokus o pripisovanie ospravedlňujúcich účinkov tomu, čo bolo dané na svedectvo a na povzbudenie v samom Pánovi, je mágia, keďže nádej človeka sa sústreďuje na fyzický objekt. Katolícka cirkev učí svojich veriacich robiť takú istú chybu, do akej upadol Áron. On urobil zlaté teľa ako prostriedok, cez ktorý mali Izraelci uctievať Svätého Boha. „Izrael, toto sú tvoji bohovia…“ Oficiálny obrad omše ukazuje, že pri každej omši kňaz robí a hovorí nasledovné:
„Kňaz pokľakne. Držiac hostiu mierne zdvihnutú nad paténu (pozn. prekl. misku) hovorí: Toto je Baránok Boží, ktorý berie hriechy sveta. Blažení sú tí, ktorí sú povolaní k jeho večeri.“
Ľudia sa majú pozerať na skutočnú fyzickú látku ako keby bola naozaj Baránkom Božím. To je naozaj hrubá modloslužba aj falošné evanjelium. Podobne, čo sa týka tej istej „Eucharistie“, Rím učí: „Eucharistia nás tou istou láskou, ktorú v nás zapaľuje, chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi.“ Rím tu učí svojich ľudí, aby sa pozerali na fyzické veci ako na prostriedok vyjadrenia Božej milosti, pozerať sa na fyzický chlieb a víno, ako keby mali nadprirodzenú moc. To je presne rímskokatolícky názor, ako je vyhlásené: „Sviatosti sú ako „sily, ktoré vychádzajú“ z Kristovho tela, stále živého a oživujúceho…“

Matúš 26:28, 29
Marek 14:24, 25
KKC, odst. 1393
2. Mojžišova 32:4
New Saint Joseph People’s Prayer Book, Rev. Francis Evans, Ed. (New York: Catholic Book Publ. Co., 1980) Page 104
KKC, odst. 1395
Ibid., odst. 1116

Takéto učenia spadajú pod večnú kliatbu za prevracanie evanjelia Kristovho. (Galatským 1:6-9). Kristove slová sú duch a život: „Duch je, ktorý obživuje.“ (Ján 6:63) Navrhovať ústami prehltnúť Kristovo telo je dosť zlé, ale to, čo sa prehlasuje, je oveľa horšie. Rím zastáva názor, že „…Eucharistia nás chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi.“ To sú lákavé slová ľudskej filozofie, ktoré vyučujú prastaré uctievanie modly na dosiahnutie života.

Túto dogmu robí ešte ohavnejšou to, že samotné učenie, ktoré hovorí o zachovávaní od hriechu, je hrubým hriechom.