Spoločenstvo je skrze vieru
Ako sme už skôr ukázali, naozaj existuje dôverné spoločenstvo s Pánom v duchovnom zmysle. Spoločenstvo s Pánom je jadrom posolstva biblických textov. Viera veriaceho je zameraná na Neho. Veriaci prijíma z Jeho ruky to, čo On dáva duchovným spôsobom. Ako vysvetlil apoštol Pavol: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čoho sa nám z milosti Božej dostalo.“ Na to nadväzujú apoštolove slová: „O tom aj hovoríme, nie síce naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami), ktorým učí Duch. A tak duchovné posudzujeme duchovne.“ Komunikácia Ducha Svätého je najvhodnejšia na vyjadrenie Jeho úmyslov. Takisto kontakt veriaceho s Pánom je skrze Božieho svätého Ducha, slovami apoštola: „Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hlbokosti Božie.“ Komunikácia veriaceho s Pánom v Jeho večeri je podľa Jeho vlastného pokynu, a preto „v duchu a pravde“.
Učenie samého Pána Ježiša Krista v šiestej kapitole Jána (verše 25 – 71) potvrdzuje duchovnú jednotu Jeho a veriaceho, kde nejde „ o pominuteľný pokrm“, ale „o pokrm, ktorý bude pre večný život.“ (Ján 6:27) Keď sa Židia pýtali, čo majú robiť, aby mohli mať podiel na „chlebe života“, Kristus odpovedal: „Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal.“ (Ján 6:29). Celou témou Jánovej šiestej kapitoly je veriť v Neho, Krista, ako pravý prostriedok utíšenia duchovného hladu a uhasenia duchovného smädu. Takže Pán učí: „Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ „Kto verí (vo mňa), má večný život.“

Pánove slová „Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj“ (Ján 6:55) ukazujú, aký vážny je príkaz veriť v Neho. Sám Pán prikázal uctievať „v duchu a v pravde“. Je absurdné naznačiť, že by mohol presadzovať fyzické jedenie tela a pitie krvi. Jasný princíp výkladu, ktorý poskytuje vo svojich vlastných slovách je: „Duch je, ktorý obživuje, telo nič neosoží. Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život.“ On je pravým pokrmom pre myseľ, a nie pre žalúdok, pre vieru, a nie pre ústa. Veriaci si nemá pripraviť zuby a žalúdok, ale skôr všetky schopnosti mysle a vôle, aby v Neho veril.

Ibid., odst. 1395
1. Korintským 2:12
1. Korintským 2:13
1. Korintským 2:10
Ján 6:35
Ján 6:47
Ján 6:63

Zatiaľ čo šiesta kapitola Jána je evanjelizačným posolstvom, ktoré znelo najprv Židom a Večera Pánova je posolstvom pre veriacich, je medzi nimi určitá spriaznenosť.

Ak sa princíp „porovnávania duchovných vecí s duchovnými“ prísne dodržiava, veriaci uvidia sekundárne hlboké posolstvo posvätenia v tomto odseku. Pán vyhlásil: „Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, aj ten kto mňa je, bude žiť skrze mňa.“ Ten istý Pán tiež povedal pri Poslednej večeri: „Túžobne som si žiadal jesť s vami tohoto veľkonočného baránka, prv, ako by som trpel.“ Účasť veriacich na Večeri Pánovej prijímanej duchovne a s túžbou môže byť skutočne prebývaním v Ňom. Môže to tiež byť vynikajúca príprava na utrpenia a skúšky, ktoré trpia pre Jeho meno.

Veriaci na pamiatku Pána musia prijímať chlieb a víno Večere Pánovej s veľkou úctou, aby sa prehĺbila ich duchovná jednota s ním. Nerozlišovať medzi označením, ktorým je pamiatka, a stotožnením, ktoré zastáva názor, že chlieb a víno sa stali skutočným telom a krvou Pána Ježiša Krista, je vážny hriech proti Pánovi v Jeho prvom a druhom prikázaní. Boh zakazuje nielen uctievanie obrazov, ale aj úctu k nim ako ku miestami, v ktorých prebýva Jeho božskosť. Zakazuje tiež používanie predmetov ako prostriedkov, cez ktoré údajne môže prísť Jeho moc. „Lebo je len jeden Boh a jeden prostredník medzi Bohom a človekom, človek Ježiš Kristus.“

V Novej zmluve Pán položil na dôležité miesto to, aby Cirkev bola aj reformovanou aj reformujúcou. Zatiaľ čo modloslužba a mágia rímskeho katolicizmu šokuje veriaceho, je dôležité nereagovať na takéto chyby. Odpor voči tomu v minulosti spôsobil, že mnohí praví veriaci upustili od potešenia z hlbokého ocenenia skutočnej duchovnej prítomnosti Pána vo večeri, ktorú im dal. Písmo učí, že Pán očakáva v tomto ustanovení úctu a túžbu po blízkom spoločenstve. Berúc Jeho slová čo najvážnejšie by mal veriaci túžiť s túžbou po hlbokom spoločenstve s Ním, aby z Neho mocne čerpal pri každej oslave Jeho večere. Toto všetko je len a len cez Neho samého: „Skrze Neho dostalo sa nám vierou aj prístupu k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej.“

Našou modlitbou k Otcovi za každého veriaceho pri oslave večere Pánovej je: „aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, čo je to za dĺžka, výška a hĺbka, a poznať lásku Kristovu, ktorá je nad všetky známosti; aby ste boli naplnení všetkou plnosťou Božou.

Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás, Tomu buď sláva v cirkvi a v Kristu Ježišovi po všetky pokolenia až na veky vekov. Amen.“

1. Korintským 2:13
Ján 6:55-57
Lukáš 22:15
Efezským 3:16-21.