Sväty František z Assissi životopis
Sa narodil v Assisi v oblasti Spoleta v strednom Taliansku. Jeho pripravenosť k pokornénu sebaobetovaniu a sila vodcu ktorá mu získali tisíce oddaných nasledovníkov, z neho už za jeho života spravili jedného z najdznamickejších cirkevných reformátorov.
František sa narodil v rodine obchodníka s látkami. O ich rodinnom zázemí sa vie len málo,okrem toho, že sa mu dostalo vzdelania v škole v blízkosti kostola sv. Juraja. Tento fakt svedčí o tom, že jeho rodičia na tom boli celkom dobre. Učil sa latinčinu a francúžtinu a prejavoval záujem o romantické piesne trubadúrov.
V roku 1202 bojoval vo vojne proti Perugii, kde bol zajatý a viac ako rok bol vo vezení. Po tom, čo bol prepustený veľmi vážne ochorel. V roku 1205 mal víziu,alebo snáď sen v ktorm mu zdelené, aby sa vrátil do Assissi a čakal na povolanie do nového rytierstva.
Medzi ďalšie epizody, ktoré prispely k Františkovej konverzii – Pri modlidbe sa mu zjavzl Kristus, zažil obrovskú chudobu počas cesty do Ríma, zbavil sa celoživotného strachu, keď dal malomocnému almužnu a tiež tvrdil,že dostal správu priamo od Boha. Keď sa modlil v rozpadnutej kaplnke sv. Damiana, počul hlas z kríža : „Choď František a oprav môj dom, ktorý ako sám vidíš je skoro celkom rozpadnutý,“ Zo začiatku si to vzkladal doslovne,opravil budovu kaplnky sv. Damiana a potom obnovil malú kaplnku Panny Márie Anjelskej na stráni pred Assissi. Až potom však pochopil,odkaz odkaz z kríža ako Božskú výzvu, aby viedol život v príkladnej chudobe, skromnosti a pokore. Napriek tomu, že nebol kňazom,ale laikom, kázal v uliciach Assissi, kde sa k nemu pripojovali skupiny učeníkov.
V roku 1209 s nimi putoval do Ríma a presvedčil pápeža Inocenca III.,abz mu dal súhlas s jednoduchými pravidlami rehole pod názvom Regula primitiva,ktorými sa mal riadiť ich spôsob života. Táto udalosť je medzníkom pre založenie františkánskeho rádu,ktorého členovia ( volali sa tiež fratres minores = menší bratia,minoriti ) boli už v tej dobe známi ako žobravý mnísi. Rozhodli sa žiť v úplnej chudobe a slúťžiť len Bohu.
Významným prínosom sv. Františka do dejín kresťanskej viery je jeho obrovské odhodlanie napodobňovať život Krista a uskutočňovať jeho dielo, pokiaľ je to v jeho silách. V roku 1212 vznikla pod vplyvom sv.Františka ženská vetva rádu, ktorá začala byť známa ako klaristky.Venoval náboženské šaty urodzenej dáme z Assissi, neskôr anámej ako svätá Klára,podľa ktorej sa rád volá.Neskôr,približne v roku 1221 vytvoril ďalší rád – terciárov t.j.
skupinu bratov, ktorí mohli pôsobiť a žiť v svetskom prostredí,pričom sa snažili dodržovať ideály františkánov a klaristiek, bez toho, aby sa úplne zriekli sveta. V roku 1219 navštívil Saraceny v obliehanom egyptskom meste Damiete. Na sultánov jeho osobnosť zapôsobila a dali mu povolenie navštíviť sväté miesta v Palestíne.Avšak spávy o nepokojoch medzi mníchmi ho donutili k návratu. František vypracoval pravidla, ktorími sa mali františkáni riadiť vo svojom živote, a pápež Honorius III. Schválil doplnenú reholu Regula bullata v roku 1223. Od tej doby sa František stiahol a nevenoval sa riadeniu vonkajších záležitosti.
Zbytok svojho života bol František sužovaný chorobami.Prežíval veľké bolesti a žil skoro slepý čo spôsobila choroba, ktorou sa nakazil pri jednej zo svojich ciest na Východ.
V roku 1224 sa na jeho tele objavyli stigmy ( stopy pripomínajúce rany na Kristovom tele po ukrižovaní ). V roku 1226 ho odviezli do Rieti aby ho lekári liečili, potom do Sieny a nakoniec domov do Assissi, kde zomrel v Porziuncole. Bol svätorečený (kanonizovaný) 15.júla 1228.
Jeho sviatok je 4.októbra.
|