Mora zapríčinil Laure neuveriteľné súženia. Hrubo ju urážal a grobiansky s ňou zaobchádzal. Manuel Mora, abz ešte viac sužoval matku a dceru, vyhlásil, že za dievčatá nebude platiť školský poplatok. To nútilo Lauru ostať navždy na majeri. No dopočula sa o tom riaditeľka školy a ponulka Laure aby sa vrátila do školy bez školského poplatku. 1.apríla 1902 bola Laura v škole so svoju priateľkou Merceditou, ktorá dostala od misionára biskupa Jána Cagliera „ čierny pláštik „ ašpirantky. Aj Laura sa zhovárala s biskupom, no ten sa na ňu pozrel a s úsmevom jej odvetil, že je ešte veľmi mladá. V ďalších mesiacoch sa z Laurz stalo až príliš vážne dievča. Prázdniny v roku 1903 strávila v škole so sestrami. Školský rok začal poojne, no zima ukázala svoju zlú tvár. Rieky sa vzliali zo svojich korýt, večer 16. júla sa vylial aj potok v dedine. Zaplavil dedinu, školu, dvor aj izby. Bola veľká zima a vlhko. Tej noci sa Laurin zdravotný stav zhoršil, začala kašlať a slabnúť deň za dňom. V januári 1904 sa Laurino zdravie ešte zhoršilo. Horúčku mala dňom aj nocou, no to už bola při nej aj jej mama. Manuel Mora prišiel pre Laurinu mamu,no keď ona odmietla odísť, rozhodol sa že ostane. Na to sa Laura zo všetkých síl zdvihla, pretože nechcela ostať s pánom Morom a chcela odísť k sestričkám. Keď vyšla na cestu, Manuel sa za nou rozbeho, hodil na zem a surovo zbil, ba možno aj bil dlhšie, keby nepribehla na pomoc pani Felicinda Lagosová. Nieloľko dní Laura zápasila zo životom. Popoludní 22. januára 1904 prijala Oltárnu sviatosť naposledy. Fotoaparát v dedine Junín nik nemal, preto nemáme žiadnu Laurinu fotku, no maliar načrtol jej tvár a to je „ oficiálna“ tvár Laury. Zomiera 22. januára 1904 a tento deň je aj dnom, kedy si na Lauru spoločne spomíname.