Laura Vicunova

Laura Vicuňa
( Veľká láska malého dievčaťa)

Laura sa narodila 5. apríla 1891, otecko Jozef Dominik pochádzajúci zo šľachtickej rodiny zo Santiaga v Chile, mamička Mercedes Pinová,krajčírka.Keď ich otec,musle počas revolúcie emigrovať a následne na to v roku 1897 zomiera, ostáva mamka Mercedes a dvoma dcérkami sama. Vrátila sa ku krajčírstvu, práca to ťažká a príjem minimálny. Preto sa rozhodla ako iné rodiny v tom čase emigrovať cez Andy do Argentíny. V roku 1899 sa zastavila v Las Lajas za hranicou, no ani tam to nebolo ružové. Pomoc sa naskytla u farmára Manuela Moru, ktorý ponúkol pani Mercedes svoj majer, aby žila s ním aj s dievčatami. Nič iné neostávalo , len ponuku prijať. Na veľkom majeri sa Laura a Júlia Amanda mohli konečne dosýta najesť, mali pekné šaty. Pani Pinová prijala túto ponižujúcu situáciu byť ženou človeka, ktorý sa s ňou nezosobášil a ktorý býval občas aj krutý, pre blaho svojich dvoch dcér. Dvadsať kilometrov od majera v Junín de los Andes dcéry Márie Pomocnice otvorili misijnú školu pre dievčatá, kde pani Pinová zapísala aj svoje dcéry za interné žiačky. Škola stála vtedy 15 pesos na osobučo sice nebolo veľa, no pán Manuekl Mora to dal patrične na javo pani Pinovej, že ich musí dávať z vlastného vrecka. Žiačok bolo okolo tridsať, všetko chudobné dievčatá, vyrastené na vidieku, zvyknuté držať v rukách rýľ a motyku, než pero či ihlu. Laura mala pokojné správanie, jednoduché s skromné spôsoby, vľúdnosť, to všetko svedčilo o jej povahe, preto si ju hned všetci obľúbili a vážili si ju. Pani Pinová navštevovala svoje deti každý mesiac. Malú Amndu zahrňala nežnosťami a k Laure sa správala s určitým odstupom, čo ju veľmi trápilo. Mala záujem o život na majeri, no mam jej odpovedala len neurčito a všeobecne. Čakala totiž, že mama prinesie správu o sobáši s Manuelom Morom, no takáto správa nikdy neprišla. Keď sa v škole na katechizme hovorilo o sviatosti manželstva, a že tí, čo žijú bez sviatosti majú ťažký hriech,Laura zamdlela …
2.júna 1901 mala Laura desať rokov a pristúpila k prvému svätému prijímaniu. Na slávnosti bola aj jej mama, no neprijala sviatosti. 8. decembra1901, na viatok Nepoškvrneného počatia Panny Máriesa rok školy blížil ku koncu. Lauru prijali medzi dcéry Márie Pomocnice, do skupiny, ktorá združovala najlepšie žiačky. Bol to jeden z najšťastnejších dní v jej živote. Počas prázdnin na majeri prežila Laura veľmi ťažké chvíle. Bola obťažovaná pánom Morom, no podarilo sa jej vyslobodiť sa.

Mora zapríčinil Laure neuveriteľné súženia. Hrubo ju urážal a grobiansky s ňou zaobchádzal. Manuel Mora, abz ešte viac sužoval matku a dceru, vyhlásil, že za dievčatá nebude platiť školský poplatok. To nútilo Lauru ostať navždy na majeri. No dopočula sa o tom riaditeľka školy a ponulka Laure aby sa vrátila do školy bez školského poplatku. 1.apríla 1902 bola Laura v škole so svoju priateľkou Merceditou, ktorá dostala od misionára biskupa Jána Cagliera „ čierny pláštik „ ašpirantky. Aj Laura sa zhovárala s biskupom, no ten sa na ňu pozrel a s úsmevom jej odvetil, že je ešte veľmi mladá. V ďalších mesiacoch sa z Laurz stalo až príliš vážne dievča. Prázdniny v roku 1903 strávila v škole so sestrami. Školský rok začal poojne, no zima ukázala svoju zlú tvár. Rieky sa vzliali zo svojich korýt, večer 16. júla sa vylial aj potok v dedine. Zaplavil dedinu, školu, dvor aj izby. Bola veľká zima a vlhko. Tej noci sa Laurin zdravotný stav zhoršil, začala kašlať a slabnúť deň za dňom. V januári 1904 sa Laurino zdravie ešte zhoršilo. Horúčku mala dňom aj nocou, no to už bola při nej aj jej mama. Manuel Mora prišiel pre Laurinu mamu,no keď ona odmietla odísť, rozhodol sa že ostane. Na to sa Laura zo všetkých síl zdvihla, pretože nechcela ostať s pánom Morom a chcela odísť k sestričkám. Keď vyšla na cestu, Manuel sa za nou rozbeho, hodil na zem a surovo zbil, ba možno aj bil dlhšie, keby nepribehla na pomoc pani Felicinda Lagosová. Nieloľko dní Laura zápasila zo životom. Popoludní 22. januára 1904 prijala Oltárnu sviatosť naposledy. Fotoaparát v dedine Junín nik nemal, preto nemáme žiadnu Laurinu fotku, no maliar načrtol jej tvár a to je „ oficiálna“ tvár Laury. Zomiera 22. januára 1904 a tento deň je aj dnom, kedy si na Lauru spoločne spomíname.