Terezia Valse

Terézia Valse – Pantellini
( Bohatá šľachtičná skromnou práčkou)


Vasle-Pantellini , krásne priazvisko, ktoré vzniklo na znak priateľstva dvoch mladých priateľov,ktorý spoločne zarábali v emigrácii na živobytie, kde jeden z dvojich umiera a na znak priateľstva si druhý spoločník berie kamarátove priezvisko k svojmu .Tak prišiel Jozef Vasle z Roviga k svojmu netradičnému menu Vasle-Pantellini.
KÁHIRA – 10. október 1878 v rodine Jozefa a Jozefíny Valse – Pantellinovcov sa narodila dcéra Terézia. Vyrastala na brehoch prekrásneho Nílu. keď mala štyri roky, presťahovali sa do Milána. Vo veľkom dome ju otec žartovne vymenoval za „ miništranta“. Mala na starosti, keď sa zvečerí zažať svetielko pod obrazom Panny Márie a všetkých pozvať na ruženec a večerné modlidby. V roku 1883 sa znova presťahovali,najprv do Florencie a neskôr do krásnej vily vo Fiesole. Jako 12- ročná, vstupuje Terezka do kolégia v Poggi Imperiale neďaleko Florencie. Tam ju zastihuje aj smutná správa o úmrtí svojho otca. Teréziu táto dalosť veľmi zmenila, stala sa dospelejšou a rozvážnejšou. Hoci mala len dvanásť rokov, pochopila, že bezstarostnejšia a najradostnejšia časť jej života sa práve skončila. Svojmu bratovi napísala : „Zomrel ten, čo rozveseľovalmoje dni.“ 29.marca 1891 pristúpila Terézia k prvému svätému prijímaniu. Před duchovným zrakom tohot dvanásť ročného dievčaťa sa otvoril nový život, život vnútornej radosti, ktorý vyvieral z jej lásky Ježišovi Kristovi. Jako 19- ročná, Terézia spoločne so svojou sestrou Jozefínou vstúpili do Kolégia Dám Najsvätejšieho Ježišovho Srdca. Terézia bola veľmi šikovné dievča, študovala hru na klavír, zdokonaľovala sa vo francúžštine a nemčine, kreslila a maľovala. priatelila sa s Emmou Maserovou, ktorá sa jej zdôverila, že sa chce stať dcérou Márie Pomocnice. Život Saleziánok, bohatý na jednoduché radosti, naplnený modlidbou a prácou medzi dievčatami sa Terézii veľmi páčil. Po smrti svojej matky vstupuje 23-ročná Terézia do noviciátu a začína svoju prípravu na zasvätený život. Prežívala saleziánsku veselosť, stala sa priateľkou všetkých dievčat ktoré obdivovali jej mimoriadny jemnocit, ktorý ich priťahoval. 3. augusta 1903 zložila Terézia sľub čistoty, chudoby a poslušnosti a stala sa dcérou Márie Pomocnice.Vedľa domu Lungara v Ríme otvorili dom pre najchudobnejšie dievčatá, práčovňu a opravu bielizne. Terézia mala na starosti práčovňu.

Bola veľmi prísna, stále dbala na to,aby sa práca robila poriadne, aby prádlo bolo čisté, krásne vyžehlené a robilo dobré meno práčovni. V práčovni trávila veľa času, čo sa podpísalo na jej zdravotnom stave. Dôsledná lekárska perhliadka skončila slovom“ tuberkulóza. Terézia musela nechať prácu a celé hodiny tráviť na poslteli na ošetrovni. V máji 1907 idchádza do turína, kde sa jej dostáva lepšia zdravotná starostlivoť, no cíti, že je to jej posledná cesta. Medzi jej .posledné slová patria: „ Mária Pomocnica a don Bosco ma volajú. Ja ich vidím. Rýchlo ma k nim vyprevaďte!“
Terézia zomiera 3. septembra 1907 vo veku 29 rokov.