Tá sa neraz správala k pápežovi ako k neposlušnému úradníkovi. Konštantinópolský patriarcha stále menej rešpektoval pápeža. Vývoj spel k vzájomnému odcudzeniu sa východných a západných kresťanov. Odcudzenie sa prehlbovalo a dospelo do veľkej schizmy roku 1054! - nastal rozkol v Cirkvi, ktorá sa rozdelila na rímskokatolícku cirkev na Západe a na pravoslávnu cirkev na Východe. V tom období však bol pápež už rešpektovaný v celej Západnej Európe (Nemecko, Francúzsko, Británia, Škandinávia, Česko, Poľsko, Uhorsko). Pápežstvo predstavovalo inštitúciu s vysokou autoritou - jej pevné základy položili pápeži ako Lev l. Veľký (440-461) a Gregor l. Veľký (590-604). 80la zriadená pápežská kancelária (pedantná cirkevná administratíva s hodnotným archívom a knižnicou). Západná cirkev teda nemala problém s pápežským primátom.
b) Vzťah Cirkvi k štátu:
Antický Rím prenasledoval kresťanstvo, ale po 313. a 392. roku ho postavil na úroveň štátneho náboženstva. Zaručil Cirkvi pokoj a ochranu, postavil biskupov do verejných funkcií. Prečo? Cirkev mala zabezpečiť vnútornú stabilitu štátu. Po roku 476 sa však vytvorili dva modely vo vzťahu k štátu:
Vo východorímskom cisárstve sa prehlbovala spolupráca Cirkvi a štátu do tej miery, že nakoniec Cirkev stratila samostatnosť a mala slúžiť kresťanskému štátu. Hovoríme tomu cézaropapizmus: Despotický cisár zasahoval do cirkevných pomerov a stal sa v skutočnosti hlavným predstaviteľom Cirkvi. Jeho vôľu museli plniť biskupi, ktorých vyberal, schvaľoval a odstraňoval cisár (napr. väzenie, vyhnanstvo). Aj konštantinopolský patriarcha bol v podriadenom postavení a vo všetkom závisel od cisára.
Inak to bolo na západe, kde cisárstvo zaniklo. Ostala však Cirkev s rímskym,.
pápežom. Namiesto zaniknutého štátu začali pápeži ochraňovať Rím pred chaosom, hladom a útokmi barbarov. Organizovali zásobovanie a obranu mesta (napr. pápež Lev l. odhovoril Attilu, vodcu Hunov od útoku na mesto roku 452). Obdobne postupovali aj katolícki biskupi v románskych zemiach. Barbarskí dobyvatelia sa nesprávali vždy priateľsky k románskemu obyvateľstvu a teda ani k Cirkvi. Rímskokatolícka cirkev si tak musela samostatne vydobýjať svoje postavenie voči vznikajúcim štátom v Západnej Európe!
Na základe slov sv. Pavla Apoštola, že všetka moc pochádza od Boha vytvorila teóriu o dvoch mečoch (Lk. 22, 36-37) - dualizmus: Cirkevná moc je nadradená svetskej moci. Čo znamená, že pápež je nad svetskými panovníkmi.