Ignátius nakoniec zomrel v rímskom koloseu.
Cisár HADRIÁN (117-132) prenasledoval kresťanov aj Židov. V roku 135 dal brutálne potlačiť židovské povstanie vedené Šimonom Bar Kochbom. Jeruzalem bol zničený, Židia odvlečení do zajatia a židovské náboženstvo zakázané. Povstanie Židov proti Rímu sa rozpútalo v roku 132 pri stavbe Jupiterovho chrámu v Jeruzaleme.
V tomto čase zahynul aj spolupastier zboru v Ríme Teleforus. MARKUS AURÉLIUS (161-180) nariadil mučiť kresťanov, aby zlomil ich vieru. Mučeníckou smrťou zomreli: filozof Justin Martýr, biskupi: Ponthinus a Polykarp. Keď postavili Polykarpa pred súd, cisárov zmocnenec mu povedal: "Šetri svoju starobu, zloreč Kristu a prepustím ťa na slobodu". Polykarp mu odpovedal:" Osemdesiat šesť rokov slúžim svojmu Pánovi a nikdy mi nič zlého neurobil, ako by som svojmu Vykupiteľovi mohol zlorečiť"? Keď sa mu potom vyhrážal, že ho dá upáliť:" Ty mi takým ohňom hrozíš, ktorý len jednu hodinu horí a potom vyhasne , alebo nepoznáš večný plameň posledného súdu, ktorý je bezbožníkom pripravený. Potom bol upálený a zomieral s vrúcnou modlitbou na perách.
Cisár SEPTIMUS SEVERUS (193-211) vydal v roku 202 zákaz prestúpiť k inej viere ako k štátnemu náboženstvu. Prenasledovanie vypuklo najmä v severoafrických mestách a na území dnešného Francúzska. V Alexandrii okrem iných popravili Leonidasa - otca Origenesa, v Kartágu Felicitas a Perpetuu. V tomto čase tiež zomrel mučeníckou smrťou biskup z Lionu Ireneus (rok 200), ktorého niektorí dnes považujú aj za posla smyrnenského veku.
MAXIMUS TRAK (235-238) rozkázal prenasledovať kresťanských
vodcov, pretože kresťania podľa neho zapríčiňujú hnev bohov na krajinu. To však netrvalo dlho. Potom bol na nejaký čas pokoj, no v roku 248 chcel cisár DÉCIUS (248-251) obnoviť štátne náboženstvo. Vydal edikt, že všetci obyvatelia ríše musia pod dozorom vrchnosti a pod hrozbou smrti obetovať bohom, čo spôsobilo opäť popravu mnohých kresťanov.
Ďalším bol cisár VALERIÁN (253-260), ktorý zakázal v roku 257 zhromažďovanie kresťanov pod hrozbou smrti. Nariadil popraviť biskupov, presbyterov a diakonov. Vtedy zahynul aj Cyprián biskup z Kartága (rok 258). Keď mal byť popravený, pokľakol k poslednej modlitbe. Potom vstal a mlčky hľadel do neba až do príchodu kata. Cirkev sa potom utiahla do katakomb. V katakombách zahynul Lykstus, rímsky biskup, ktorý bol sťatý pri pamiatke Pánovej. Spolu s ním zahynul aj Laurentius (Vavrinec). V tomto čase zomrel aj učiteľ gréckej cirkvi Origenes (rok 254). Najskôr bol uväznený a mučený, aby sa vzdal svojej viery. Zachoval si však vernosť a bol prepustený.