Na následky krutého mučenia však zakrátko zomrel.
Ďalší krvavý útok proti kresťanom rozpútal cisár DIOKLECIÁN (284-305), ktorého túžbou bolo zreštaurovať impérium podľa perzského vzoru. Keď zistil, že i jeho vlastná žena a dcéra sa prikláňajú ku kresťanstvu, rozkázal búrať chrámy a páliť kresťanské knihy. Kresťanov odstránil z úradov a zbavil občianskych práv. Zahynulo vtedy až 17 000 kresťanov. V roku 305 sa však znechutený Dioklecián vzdal vlády. Jeho nástupcom sa stal Galérius, ktorý pokračoval v prenasledovaní. V roku 311 cisár Galérius zomrel, tak sa skončilo obdobie Smyrny.
Súženie je často kameňom úrazu mnohým, ktorí sa pýtajú, ako môže milostivý Boh pozorovať, ako jeho ľud trpí. Títo však nechápu Božiu lásku, keď si myslia, že láska znamená, že nebudú trpieť. Človek sa vo svojej prirodzenosti stráni utrpenia. Účel útrap však spočíva v tom, aby boli kresťania upevnení a zdokonalení a aby získali väčšiu závislosť vo vzťahu k Bohu. Veď aj Pán Ježíš "sa naučil poslušnosti z toho, čo trpel a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy všetkým, čo ho poslúchajú". (Žid.5,8-9) To však neznamená, že on predtým dokonalý nebol, ale to, že prešiel v ľudskom tele cez všetky pokušenia, a tak to dokázal aj skutkom. Zvíťazil tak nad Satanom a dokázal, že on je ten pravý Boh, Stvoriteľ a Spasiteľ sveta. Ako inak by to mohol tak jasne dokázať, ako tým, že obstál v pozícii človeka. Utrpenie kresťana je dôkazom toho, že ho Pán miluje: "Veď koho Pán miluje, toho tresce a švihá, každého syna, ktorého prijíma".(Žid.12,6) Žiadny pravý kresťan sa teda utrpeniu nevyhne. Mraky na nebi a búrka v živote ešte nie sú znamením, že sa Bohu náš život nepáči a taktiež jasné nebo a tichá voda nie sú známkou jeho zaľúbenia.
"Poznám tvoje súženie a chudobu, ale si bohatý",(Zj.2,9) Pán tu dáva zreteľne najavo, že u neho nerozhoduje materiálne bohatstvo, ale duchovné. Zbor bol zo všetkých siedmich zborov materiálne najchudobnejší, ale duchovne najbohatší. Kresťania v smyrnenskom veku, keďže boli prenasledovaní, veľké majetky mať nemohli, ale boli chudobní. Je možné, že pochádzali prevažne z nižších vrstiev. Ako kontrast k tomuto veku je posledný laodicejský vek, v ktorom teraz žijeme. Cirkvi sú bohaté na materiálne statky, ale chudobné duchovne, a preto je kresťanstvo dnes len povrchné (Zj.3,17). Je preto pravdou, že väčšina pravých kresťanov nie je ani dnes bohatých v majetkoch. Pán pokračuje ďalej: "i rúhania tých, čo hovoria o sebe, že sú Židia a nie sú, ale sú synagógou Satanovou".(Zj.2,9) Po zničení Jeruzalema po roku 7O sem prišlo veľa Židov, ktorí mali v meste značný vplyv.