Boh uisťuje kresťanov, že budú súžení 10 dní, to znamená, že dopustí na nich toľko, koľko je aj z ich pohľadu zvládnuteľné. Prečo sú praví kresťania vždy obviňovaní a trestaní, keď sú nevinní? Deje sa im podobne ako ich Pánovi, pretože podobne ako On, kárajú bezbožných. A hoci nemajú v úmysle zlým ubližovať, predsa dochádza ku konfliktom. Tak to bolo aj s Jánom Krstiteľom a Herodesom. Ján nechcel Herodesa, ani jeho ženu zraniť, chcel ho iba varovať pred Božím hnevom. V tomto však nebol vôbec pochopený a stálo ho to život. Presne toto je zdôraznené v liste do Smyrny, nenávisť ku kresťanom zo strany sveta, ktorá prináša horkosť, to presne znamená slovo smyrna. Satan chce tlakom zo strany sveta dohnať kresťanov ku kompromisu, čo sa mu už aj v období Smyrny čiastočne začalo dariť. On nás nemôže k ničomu donútiť, môže nás získať len vtedy, keď sa pre svet sami rozhodneme. Keď smyrnenský biskup Polykarp počul, že cirkev v Ríme je zapletená do pohanských ceremónií a falšuje pravdu evanjelia, ihneď tam išiel, aby ich priviedol k náprave. Videl, ako sa skláňali pred podobizňami, ktoré boli pomenované po apoštoloch a svätých. Videl, že zapaľovali sviečky a pálili kadidlo na oltári. Videl, že slávili paschu pod menom Vianoc, kde vyzdvihovali chlieb v tvare okrúhlej oplátky, čím si ctili Boha slnka a vylievali víno ako mokrú obeť bohom. Tento starý kresťan, ktorý preto cestoval 1500 míľ, ich však nemohol zastaviť. Keď odchádzal, povedal: "Efraim sa pridružil modlám, nechaj ho".(Hoz.4,17)
Toto je východiskový bod pre nasledujúci vek, donútiť kresťanov ku kompromisu so svetom, aby zatúžili po pokoji, ktorý dáva svet. Aby vytvorili náboženské organizácie s pevnou hierarchiou a tak sa vzdialili od slova pravdy. Polykarp to zažil na záver svojho života, videl tú oklamanú cirkev, ktorá už nebola schopná činiť pokánie.
"Kto má uši, nech počuje, čo duch hovorí zborom".(Zj.2,11) Tento list je pre nás dôkazom toho, že prenasledovanie a utrpenie je kresťanom na dobré. Smyrnenským kresťanom nie je adresovaná ani jedna výčitka, Boh presne vie, prečo na nás dopúšťa všetky tie problémy a ťažkosti, ktoré prichádzajú do našich životov. Pán nikomu nesľúbil bezstarostný život, ale sľúbil nám pomoc v ťažkostiach (Ján 16,33). On nám najlepšie rozumie v každej našej životnej situácii a vždy nám dáva východisko. Pán chce, aby sme boli pevní a stáli, preto na nás dopúšťa ťažkosti, aby sme zosilneli na duchu. Božie slovo nás pritom uisťuje, že nám nedá viac, ako by sme uniesli.