"Boh je však verný, on nedopustí pokúšať vás, nad vašu schopnosť, ale s pokušením zaistí východisko, aby ste to mohli zniesť".(I.Kor.10,13)
Pán aj tento list končí zasľúbením: "Buď verný až do smrti a dám ti korunu života".(Zj.2,10) "Tomu, kto víťazí,neublíži druhá smrť"!(Zj.2,11) V tomto veku bola väčšinou smrť vykúpením, preto ju Pán spomína i v zasľúbeniach zboru. Ako kontrast však dáva korunu života. Koruna predstavuje hodnosť kráľa alebo vladára. Pán zasľubuje korunu života tým, ktorí mu budú verní až do smrti. O nich je napísané: "A urobil si ich nášmu Bohu kráľmi a kňazmi a budú kraľovať nad zemou". (Zj.5,10) Víťazi pozemských bojov neskôr strácajú svoju slávu a ich koruny lesk, tí však, čo dostanú koruny od darcu života, budú kráľmi na veky a ich sláva neuvädne. Druhá smrť je ohnivé jazero, následok hriechu. Víťazom, ktorí zvíťazili v Kristu, však už nemôže ublížiť. Kristus všetko mení, to čo sa iným javí ako porážka, on mení vo víťazstvo a naopak. Adam obdržal život a premenil ho v smrť. Ježiš Kristus podstúpil smrť a premenil ju v život. Adam svojou neposlušnosťou premenil raj na púšť, avšak Pán Ježíš sa vráti späť, aby premenil túto zmietanú a trasúcu sa zem na rajskú záhradu. PERGAMON
(úplne oddaná, vydatá, manželské spojenie, vysoká pevnosť)

Pergamon bolo mesto ležiace na sever od Smyrny. Kedysi bohaté, s druhou najväčšou knižnicou na svete. Najmä po Alexandrovi Veľkom sa mesto vzmáhalo a po smrti diadocha Lisimacha sa stalo hlavným mesto Attalovcov. Mesto získalo prím vtedy, keď Alexandria, kde bola dovtedy najväčšia knižnica na svete, už nechcela dodávať papyrus svojmu konkurentovi, a preto vynašli lepší materiál na písanie, ktorý nazvali podľa mesta, kde bol vynájdený - pergament. Vďaka tomuto materiálu získalo mesto Pergamon prvenstvo. Pergament sa vyrábal z opracovanej teľacej kože, bol výhodnejší oproti nestálosti papyrusu. Takto začal Pergamon prosperovať vo vtedajšom svete. Pergamonská knižnica mala vtedy okolo 200 000 zvitkov. Zničenie mesta spôsobili Arabi v roku 717. Teraz je tam mestečko Bergama, ktoré má 27 000 obyvateľov.
Mesto bolo vychýrené svojím chrámom boha Dia, čiže Jupitera, ktorý bol postavený na jednom z pahorkov mesta. V 19. storočí archeológovia preniesli oltár z tohoto chrámu do Nemecka, kde ho môžeme aj teraz vidieť v pergamonskom múzeu v Berlíne. Na druhom pahorku mesta bol komplex liečenia a rehabilitácie so sochou boha lekárstva Asklépia /lat.Eskulapa/, ktorého uctievali v podobe živého hada. V tom môžeme vidieť návrat k uctievaniu podoby, v akej Satan prehovoril kedysi k prvým ľuďom. Jeho symbol, kalich obtočený hadom, je dodnes symbolom lekárstva. Rannokresťanský spisovateľ Justín hovoril, že Asklépiov kult spočíva v napodobňovaní Krista.