Pôsobil tam aj jeden z najslávnejších rímskych lekárov Claudius Galenus (129-199), ktorého liečebné metódy pretrvali až dodnes (vodoliečba, liečba slnkom, sugesciou, transfúzia krvi).
Bolo tam uctievané pohanské božstvo, ktorého symbolom bol býk Serapis. Keď sa stalo kresťanstvo oficiálnym náboženstvom, zasvätili svätyňu Serapisa apoštolovi Jánovi. Boli tam svätyne: Demetera, Trajána, Dionýzosa, Hermesa, Afrodity, Atény, Héry a Kybeli. Pán to komentuje slovami: "Viem, kde bývaš, kde je trón Satanov".(Zj.2,13) Ako to, že Pergamon je trónom Satanovým? Z Biblie je predsa známe, že hlavným stanom Satana bol Babylon. Rebélia proti Bohu skutočne aj začala najskôr v Babylone: "A Kúš splodil Nimroda a ten začal byť mocným hrdinom na zemi. A počiatkom jeho kráľovstva bol Babylon", (I.Moj.10,8-10) Tam začala prvá vzbura voči Bohu, keď si ľudia chceli urobiť meno a začali stavať vežu, až Jahve zostúpil a zmiatol tam ich jazyky. Podľa Biblie teda Babylon založil Kúš, ale najväčšiu moc dosiahlo kráľovstvo, až za jeho syna Nimroda, ktorý bol hrdinom lovu. V Babylone to začalo, a potom to preniklo celý svet. V Egypte, Grécku, Ríme, v Číne, Indii, a dokonca aj v Severnej a Južnej Amerike nachádzame tú istú základňu. Juhoamerické kmene Inkov a Májov už stáročia pred objavením Ameriky stavali pyramídy podobné tým v Egypte. Rozdiel bol len v tom, že Inkovia bohu slnka prinášali aj ľudské obete. Všetko teda musí pochádzať z jedného prameňa, ktorým je Babylon, čo v preklade znamená zmätok. Satan vždy chcel, aby mali ľudia zmätok, aby nemohli uctievať Boha podľa pravdy. Historici súhlasia s Bibliou, že babylonské náboženstvo nebolo v žiadnom prípade pôvodným náboženstvom. Bolo však tým prvým, ktoré sa od pôvodného odklonilo. Jedným z objektov uctievania v Babylone bola matka s dieťaťom. Pôvodne bola matkou - bohyňou v Babylone Semiramis, ktorú vo východných krajinách nazývali Rhea. V náručí držala syna Tammúza (Ez.8,14). Ale ako k tomu došlo? Semiramis si vzal za ženu babylonský Ninus. Že je Ninus totožný s Nimrodom nám potvrdí, keď porovnáme dve historické správy s I. Mojžišovou 10,8-12. Pompejus povedal: "Ninus, kráľ v Asýrii, zmenil starodávny spôsob života túžbou všetko si podmaniť." Ďalším je Diodorus, ktorý o ňom povedal: "Ninus bol ten najstarší z asýrskych kráľov. Podrobil si babylonskú ríšu, keď ešte neexistovalo mesto Babylon". A o Nimrodovi si čítame v Biblii: "A počiatkom jeho kráľovstva bol Babylon, potom Erech, Akkat a Kalné v zemi Sineáre. Z tej zeme vyšiel do Assúra a vystaval Ninive a mesto Rechobót a Kálach",(I.Moj.10,10-11) Assúr znamená "učiniť silným" a tak Nimrod začal byť silný na zemi. Mesto Ninive bolo pomenované po ňom. Jeho otec bol podľa dejín Bél zakladateľ Babylona.