Ono prenikalo do cirkvi už skôr, už keď prišiel do Ríma Polykarp, vtedy tam bol biskup Anicetus (155-166). Polykarp bol doslova šokovaný pohanskými ceremóniami, ktoré boli už vtedy v cirkvi. Po Anicetovi nasledoval biskup Viktor (189-199), ktorý zaviedol ešte viac sviatkov a ceremónií. Navádzal štátnych úradníkov, aby prenasledovali pravých veriacich. Tak sa začala cirkev postupne rozdeľovať na pravú a falošnú, preto sa aj Pán Ježiš v úvode listu do Pergamonu predstavuje ako: "ten, ktorý má ostrý dvojsečný meč",(Zj:2,12). Tento meč, ktorým je slovo Božie, predstavuje rozdelenie (Žid.4,12). To slovo rozdeľuje telesné od duchovného, synov svetla od synov tmy tak, ako Boh kedysi oddelil svetlo od tmy a svetlo nazval dňom a tmu nazval nocou (I.Moj.1,4-5). Tým slovom bude súdený každý, ono odhalí najskrytejšie časti nášho srdca.
Pergamon znamená v preklade vydatá, alebo "manželské spojenie", čo presne vystihuje stav tohoto veku. Už cisár Galérius pred svojou smrťou zastavil prenasledovanie kresťanov, vydaním ediktu v roku 311. V západnej časti ríše vládol Konštantín (306-337), ktorý bol pod vplyvom svojej matky Heleny naklonený kresťanstvu. V zápase o moc sa Konštantín stretol s Maxentiom, ktorý vo východnej časti ríše po smrti Galeria znovu obnovil prenasledovanie kresťanov. Podľa legendy vraj Konštantín pred bitkou videl na nebi kríž s nápisom: "V tomto znamení zvíťazíš"! Preto urobil kríž znakom svojich légií, ktoré v bitke na Milvijskom moste pri Ríme v roku 312 zvíťazili. Maxentius sa utopil v rieke Tiberi. Rok na to cisár Konštantín zabezpečil milánskym ediktom slobodu kresťanom, ktorí už vtedy tvorili jednu štvrtinu obyvateľov rímskeho impéria. Pri obsadzovaní vysokých štátnych úradov uprednostňoval kresťanov. K pohanom bol zhovievavý a cirkev obdarovával majetkami. Pokrstiť sa dal až na smrteľnej posteli. Po víťazstve nad Licíniom v roku 324 sa Konštantín stal samovládcom a kresťanstvo sa stalo štátnym náboženstvom. V stredoveku vznikla legenda, že keď Konštantín obdaroval cirkev majetkom a mocou, ozval sa z neba varovný hlas: "Dnes bol vliaty jed do cirkvi".
V roku 325 Konštantín predsedal cirkevnému snemu v Nicey, na ktorom sa snažil zjednotiť biskupov ríše. Začali vznikať rozdiely v učení i vplyvom pohanstva, ktoré sa stále viac dostávalo do cirkvi. Alexandrijský biskup Árius učil, že Ježiš Kristus nie je pravý Boh, ale Bohom stvorená nižšia bytosť. Západná cirkev však pevne zotrvávala v tom, že Pán Ježiš je rovnakej podstaty s Otcom.