Vtedy sa roznietil hnev Jahveho na Izraela".(IV.Moj.25.1-3) Nie je tam nič o Balámovi, no v liste Júdovom, kde Júda píše o bezbožníkoch, ktorí sa vkradli do cirkvi: že "...sa dali za mzdu strhnúť do bludu Balámovho"...(Júda 11) a podobne apoštol Peter 2,15 o posmievačoch: "Opustili priamu cestu dali sa na cestu Baláma (syna) Bozorovho, ktorý si obľúbil mzdu neprávosti. Bol však pokáraný za svoju bezbožnosť", to mu však zrejme nestačilo, pretože keď Izrael pobil mediánskych kráľov, zabili aj Baláma (IV.Moj.31,8). A potom, keď uvažovali, čo s moábskymi ženami, Mojžiš povedal: "Hľa, veď ony boli synom Izraelovým na radu Balámovu dať neverou hrešiť proti Jahvemu, pre vec modly Peora, pre čo potom prišla tá porážka na obec Jahveho"!(IV.Moj.31,16) Balám teda, keď videl, že nie je možné prekliať Izraela, lebo ich Boh ich chráni, pokúsil sa sprotiviť mu jeho ľud. To by sa dalo prirovnať k tomu, keď cisár Konštantín pozval kresťanov, aby sa zúčastňovali na riadení štátu. Božie záujmy boli potom vystriedané záujmami ríše. Biskupi boli zaslepení túžbou po moci a súperili medzi sebou. Balám bol prvý, ktorý zobral peniaze za duchovnú službu. Keď Konštantín povýšil kresťanov, všetci ich takzvaní duchovní dostali prvýkrát peniaze zo štátnej kasy. Moabské ženy skrze smilstvo zvádzali izraelských mužov, podobe ako kedysi Šalamúna (I.Kráľ.11.1-8). Naklonili ich srdcia k ich bohu. Sobáš cirkvi a štátu spôsobil to isté, duchovné smilstvo a modloslužbu. A to bola živná pôda pre Nikolaitov, ktorých Pán vytýka zboru: "Tak máš aj ty takých, čo sa podobne pridŕžajú učenia Nikolaitov! Kajaj sa teda! Ak nie, prídem rýchlo na teba a budem proti nim bojovať mečom svojich úst"!(Zj.2,16) Nikolaiti konečne ovládli ľud. Boli to takzvaní duchovní tej doby, ktorí potom tvorili cirkevnú hierarchiu. Tu však oproti Efezu svoje činy podporili aj učením o nadradenosti duchovenstva. Ich predpisy definitívne nahradili vedenie Duchom svätým. Pán im dáva výstrahu, že to neobstojí pred jeho slovom, ktoré je ako dvojsečný meč.
"Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom"!(Zj.2,17)
Toto obdobie kresťanstva nám ukazuje ako rafinovane Satan vlákal kresťanov do pasce. Keď sa už zdalo, že kresťania konečne dosiahli slobodu, dostali sa do silného otroctva, ktorému vtedy dokázali odolať len tí najvernejší. Aj v našich životoch sa Satan snaží používať túto svoju starú, osvedčenú taktiku. Môže sa nám zdať, že taký malý kompromis so svetom nám nemôže uškodiť, no ani sa nenazdáme a sme v tom až po uši. Nech nám je Balám výstrahou. Boh pri ňom spozoroval, že jeho srdce je naklonené k zlému. I keď Balám Boha vo všetkom poslúchol a v skúške obstál víťazne, predsa sa neskôr jeho odklonenie prejavilo. Z toho vidíme, prečo si kresťan musí stále strážiť svoje srdce, aby bolo celé s Bohom.