Manželstvo Achaba s Jezábelou bolo čisto z politických dôvodov. Achab potreboval podporu proti Judskému kráľovstvu a okolitým národom a tak si naklonil sidónskeho kráľa, keď si vzal jeho dcéru za ženu. Jezábel nemala ani ten najmenší úmysel slúžiť pravému Bohu. Práve naopak, prišla s jediným cieľom, odvrátiť Izrael od Boha. Od toho času, ako si vzal Achab za ženu Jezábel, rozvinula sa v Izraeli modloslužba, akú ešte Izrael nezažil. Jezábel vraždila Jahveho prorokov a podporovala Bálových prorokov (I.Kráľ.18,4 a 18,19). Tma vtedy zahalila takmer celý Izrael. Prorok Eliáš si nerobil žiadne ilúzie o tom, čo by s ním Jezábel urobila, keby ho chytila. Myslel si, že už zostal len sám, no Jahve ho povzbudzuje, že ponechal v Izraeli ešte 7000 takých, ktorí sa nepoklonili Bálovi (I.Kráľ.19,18). Stav Izraela v tom čase presne vystihuje stav cirkvi v Tyatirskom veku. Achab by nedal Nábota zabiť, ale Jezábel to urobila. Ona s Achabom manipulovala tak, ako falošná cirkev so štátnou mocou. Svetský vladári by nikdy nepovraždili toľko ľudí ako táto cirkev. Bol to čas temna, kedy tá veľká cirkev takmer vyvraždila tých, ktorí zostali verní pravde, podobne ako v Izraeli Jezábel Božích prorokov. Niektorí však urobili kompromis, aby si zachovali život. Preto Pán používa ako príklad situáciu, v ktorej boli veriaci v Tyatire. Meno Jezábel má poukázať na modloslužbu veľkých rozmerov v období Tyatirského veku. Svetlo bolo už len veľmi slabé a tma naopak tak silná, že tu Pán hovorí o hlbinách Satanových. Bola to doba, keď sa Satanovi podarilo ovládnuť takmer celú cirkev, podobne ako za čias Achaba ovládol Izrael. Je v tom zjavný predobraz. Tak, ako si vzal Achab Jezábel z politických dôvodov, tak došlo aj k spojeniu cirkvi a štátu z politických dôvodov. Cisár Konštantín si chcel pomocou kresťanov, ktorí už vtedy predstavovali značnú časť obyvateľstva ríše, upevniť moc. Potom cirkev začala ovládať štát, podobne ako v Izraeli Jezábel ovládla Achaba. Keď sa Achab oženil s Jezábelou, dovolil jej, aby vzala peniaze a zriadila veľké domy Bálovi a Aštarte. Podobne to urobil Konštantín a po ňom nasledujúci cisári, ktorí podporovali kresťanov, aby si stavali honosné chrámy a kostoly. Rímska cirkev sa tak stala falošnou prorokyňou ľudu, pretože vzala ľuďom slovo Božie a ustanovila seba samú ako sprostredkovateľa spasenia. Pergamon znázorňoval spojenie štátu s cirkvou a Tyatira ukazuje, kam až to zašlo a čo všetko toto spojenie spôsobilo. Jezábel bola podobná neviestke zo Zjavenia 17,4, ktorá predstavuje falošnú cirkev.