Keď prichádzal Jehú do Jizrela, "nalíčila svoje oči líčidlom a ozdobila svoju hlavu", (II.Kráľ.9,30). Veľká žena, zo Zjavenia bola tiež ozdobená navonok, ale jej vnútro vyjadruje"...zlatý kalich, ktorý držala v ruke plný ohavností a nečistoty svojho smilstva". Veriace ženy sa preto nemajú ozdobovať navonok, ale "neporušiteľnou ozdobou srdca, ktorou je tichý duch, Bohu veľmi vzácny". (I.Pet.3,3-6) Neviestka v Zjavení 17.kapitole predstavuje rímsku cirkev, ktorá v období tiatírskeho veku ovládla politickú moc, čo vyjadrujú slová: "s ktorou smilnili králi zeme".(Zj.17,2) Je tu predstavená ako žena veľká smilnica, ktorá "bola zaodetá do purpuru a šarlátu". (Zj.17,4) Práve mesto Tyatira bolo známe výrobou purpuru, ktorý bol však veľmi vzácny, pretože sa získaval z morského slimáka, pričom na malé množstvo farbiva bolo treba veľké množstvo slimákov. Preto purpurové odevy nosili len králi, kniežatá a zámožní ľudia. Neviestka je zaodená do purpuru, čím je ukázané na jej bohatstvo. Že je to veľká cirkev dokazuje, "že sedí na mnohých vodách", (Zj.17,1) pričom vody predstavujú podľa verša 15.národy. Ďalej verš 6 : "tá žena je spitá krvou svätých a krvou Ježišových svedkov." Rímska cirkev počas inkvizície povraždila 55 miliónov ľudí. Verš 18 : "A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme. Mesto, ktoré malo vládu nad svetom vtedy, keď bol Ján na ostrove Patmos, je historicky jednoznačne Rím. V 18. kapitole 2.verši je nazvaný Babylon, "príbytkom démonov, väzením všetkých nečistých duchov a väzením všetkých nečistých a ohyzdných vtákov. To je potvrdenie toho, že to staré babylonské náboženstvo našlo živnú pôdu a usadilo sa v rímskej cirkvi.
Hlavným náboženstvom v meste Tyatira bolo uctievanie boha Dia a jeho syna Apolóna. Bola tam svätyňa Dia, boha hromu, v ktorej bola jeho socha s nohami z mosadze a očami lesknúcimi sa ako blesk. Pán sa preto predstavuje tomuto zboru ako "Syn Boží, ktorý má oči ako ohnivý plameň a nohy podobné mosadzi", (Zj.2,18) aby poukázal na to, že Zeus je len mŕtva postava, ale on je živý a skutočný Boží Syn. Jeho nohy z mosadze sú skutočným základom súdu, pretože prešli pozemským životom bez zakopnutia. On sa dokázal ako Boží Syn tým, že vstal z mŕtvych. Jeho oči sú teraz očami spravodlivého sudcu, pred ktorým je všetko odkryté.