storočí ikharti (čistý), ktorých vo Francúzsku volali podľa mesta Albi albigenskými. Keď mali križiacke vojská v roku 1209 dobyť juhofrancúzske mesto Bézier (Languedoc), znel pápežský rozkaz: "zabíjajte všetkých, veď Pán pozná tých, ktorí sú jeho". A tak križiacke vojská okrem 20 000 Albigencov zmasakrovali aj množstvo miestnych katolíkov.
Vo vnútri rímskej cirkvi sa rozšírilo hnutie, ktorého zakladateľom bol lionský kupec Peter Vald (1176),ktorý dal celý svoj majetok na rozširovanie Biblie. Jeho stúpencov v roku 1182 z Lionu vyhnali a zatratili. Napriek strašnému prenasledovaniu sa udržali v Piemontských vrchoch. Peter Vald učil proti vzývaniu svätých, uctievaniu relikvií, učeniu o očistci a zavrhoval omšu. Neskôr musel utiecť do Čiech, kde aj zomrel.
O sto rokov neskôr Ján Wycliff (1324-1384) univerzitný profesor v Oxforde učil, že pravidlom a prameňom viery je len Písmo sväté. Keď musel opustiť univerzitu, potom ako dedinský kazateľ bojoval proti skazenosti cirkvi, proti omši, ušnej spovedi, očistcu a pápežstvu. V roku 1383 vyšiel jeho anglický preklad Biblie a v tom istom roku anglická cirkevná synoda vyhlásila jeho učenie za kacírske. Odvtedy začali byť prenasledovaní aj Wyclifoví prívrženci, ktorí sa nazývali lolardi. Jeho učenie ovplyvnilo aj názory majstra Jána Husa.
O ďalšie storočie neskôr dominikánsky mních Jeronym Savanarola bojoval proti nemravnosti pápežov a kňazov. Oznamoval súdy Božie a bol veľmi prísny. V roku 1498 ho chytili a upálili.
V Čechách vystupoval proti nerestiam v cirkvi a proti odpustkom Ján Hus (1369-1415). Učil, že predstavitelia cirkevnej vrchnosti by mali po spáchaní ťažkého hriechu stratiť moc. Husovo učenie malo veľký ohlas v Čechách a povzbudilo národné povedomie českého ľudu. Cisár Žigmund vyzval Husa, aby sa ospravedlnil pred snemom v Kostnici, kde ho uväznili. Keď svoje učenie neodvolal, 6. júla 1415 ho v Kostnici upálili. O rok neskôr aj jeho priateľa Jeronyma Pražského.
Pápež Gregor IX. preniesol v roku 1232 na dominikánov právo
vykonávať inkvizíciu. Postupne sa ustálil inkvizičný proces, ktorý sa od normálneho súdneho procesu líšil tým, že jeho cieľom nebolo zistiť vinu obžalovaného, ale odsúdiť ho. A tak aj ten najmenší dôkaz sa mohol stať pre obžalovaného osudným. Pápež Inocent VIII. vydal listinu Summis Desiderantis (bulu o čarodejniciach), ktorou získali inkvizítori rozsiahle právomoci. Ženy obvinené z čarodejníctva obyčajne mučili dotiaľ, dokiaľ sa nepriznali, alebo ich podrobili skúške vodou.