Achab a Jezábel mali dcéru, ktorá sa vydala za Jehoráma, syna Jozafatovho (II.Kor.8,18). Od toho času začalo aj Judské kráľovstvo odpadávať od Boha. Tu vidíme čo to môže spôsobiť, keď sa niektorá cirkev začne zbližovať s tou veľkou smilnicou. Môže to znamenať duchovnú smrť. Ľadviny a srdce sú obrazom najvnútornejšieho človeka, jeho myslenia a cítenia (Jer.11,20 17,10 a 20,12 a Žalm 7,10 a 26,2). Preto tu hovorí Pán, že odplatí každému podľa jeho skutkov, pretože skutky sú vyjadrením toho, čo v človeku je. Boh skúma tie jeho najvnútornejšie časti, jemu neunikne nijaká myšlienka ani pocit. Ďalšie slová píše Pán opäť svojim verným, ktorí sa držia jeho slova: "Ale vám ostatným v Tyatire, ktorí nemajú toto učenie a ktorí - ako hovoria - nepoznali hlbiny Satanove, vravím: Nekladiem na vás iné bremeno, ale držte sa toho, čo máte, dokiaľ neprídem"! (Zj.2,24-25) V tyatirskom veku boli aj skupiny pravých veriacich, ktorí ešte nepodľahli učeniu neviestky. Tých Pán povzbudzuje, aby sa držali slova (toho, čo máte) až do jeho príchodu. Tu prvýkrát Pán spomína svoj príchod, jedná sa tu o príchod pre cirkev, pretože tie slová sú adresované jeho verným. Aj z toho by sme mohli vidieť, že ten tyatírsky systém vydrží až do príchodu Pánovho. To, že tí verní nepoznali hlbiny Satanove znamená, že neprijali učenie odpadlíckej cirkvi, ani nemajú k nej nijaký vzťah. Hlbiny Satanove môžeme odhaliť až vtedy, keď poznáme hlbiny Božie. Nikto totiž nemôže spoznať skutočnú tvár Satana, ak nepozná Boha, pretože Boh ho odhalil ako klamára. My sme Satana neodhalili, ale naopak, on nás oklamal, vtedy v rajskej záhrade. A bude nás klamať i naďalej, ak nespoznáme Boha. Toho, kto pozná hlbiny Božie: "Čo je to za šírka a dĺžka, výška a hĺbka, poznať totiž lásku Kristovu," (Ef.3,18) nemôžu už hlbiny Satanove oklamať. Ako hlboko človek klesol, tak hlboko sa k nemu Boh sklonil, aby ho z tých hlbín hriechu vytrhol. Všetko teda záleží na tom, ako hlboko sme v Kristu.
"Kto víťazí a až do konca vytrvá v mojich skutkoch, tomu dám plnú moc nad národmi a bude ich pásť železnou berlou a budú roztrieskaní ako hlinené nádoby, ako som aj ja prijal od svojho Otca a dám mu rannú hviezdu".(Zj.3,26-27) Je pochopiteľné, že Pán zverí panstvo nad národmi len tým, ktorí zotrvajú verní v jeho skutkoch. Veď ako by mohol zveriť tak dôležitú vládu niekomu, kto sa nedokázal vo vernosti Pánovi. Neverný sluha z podobenstva o človeku, ktorý zveril sluhom majetok, (Mat.25,14-30) svoju hrivnu zakopal.