Mesto stratilo význam prístavu a rastúce množstvo naplavenín v jeho zálive ho nakoniec úplne oddelili od mora. Zostala tam iba plytčina a množstvo bahna. Preto sa výstavba mesta musela posunúť do vnútrozemia. Zaujímavé je, že mesto nepodľahlo zemetraseniam, ktoré zničili jeden z divov sveta chrám Artemis Efezkej, ani vojnovým nájazdom, ale podľahlo komárom. V naplaveninách bahna sa natoľko rozmnožili, že ľudia museli opustiť mesto. Dnes je tam len malá obec Selcuk a zrúcaniny niekdajších svätýň.
Mesto bolo zasvätené anatolskej bohyni plodnosti Tanais, ktorá sa stala neskôr známou ako Artemis alebo Diana. Efežania boli veľmi oddaní tomuto kultu Diany. Aj v Skutkoch apoštolov máme opísanú vzburu v meste, ktorú vyvolal zlatník Demeter proti Pavlovi a jeho spolupracovníkom. Pobúrený ľud vtedy vykrikoval asi dve hodiny: "Veľká je Diana Efežanov"! (Sk. 19,34) Hlavné oslavy tejto bohyne sa konali na jar, čo poukazuje na jej totožnosť s Aštartou. Dnes sa tento sviatok traduje v takzvanom kresťanstve ako Veľká noc. V nádhernom chráme bola umiestnená odpudzujúca socha Diany, o ktorej Efežania tvrdili, že spadla z neba (Sk.19,35). Bola to takmer neforemná ženská postava vyrezaná z dreva a jej ruky boli z dvoch jednoduchých železných tyčí. Takto bol zobrazený duch antikristov, ktorý bol už v tej dobe vypustený a začínal pôsobiť, no nemal ešte nijakú formu: "Tajomstvo neprávosti už účinkuje, ale prv musí byť odstránený z cesty ten, čo ho zdržuje".(II.Tes.2,7) Tie paže zo železa mali znázorniť, že jeho pôsobenie sa neskôr stane učením a učenie zákonom ríše. Takže náboženstvo v Efeze presne predznamenáva prvý cirkevný vek a udáva celkový tón pre nasledujúce veky.
Mesto odišlo od mora 9 km z dôvodu nánosu bahna. Bolo po Sýrskej Antiochii a Jeruzaleme tretím najväčším strediskom kresťanstva v prvotnej dobe. Je tam bazilika Svätého Jána a tiež miesto, kde jedna stigmatizovaná mníška tvrdila, že odtiaľ bola vzatá Mária do neba. Ján a Mária tam podľa Irenea a Eusébia žili a pravdepodobne aj zomreli. Boli tam postavené aj chrámy rímskych cisárov: Claudia, Nera, Hadriana a Severusa. Bolo tam aj veľké divadlo pre 24 500 divákov.
Obyvatelia mesta sa zaoberali okultizmom a čarodejníctvom:
"Mnohí z tých, čo uverili, prichádzali, aby vyznávali a vyrozprávali svoje skutky. A mnohí, ktorí sa zaoberali s čarodejníctvom, poznášali svoje knihy a spálili ich pred všetkými. Tu, keď spočítali ich cenu, zistili, že stáli 50 000 strieborných". (Sk.19,18-19) Efez bol všeobecne známy aj veľkou zlobou ľudí. Takisto, ako aj mesto, aj zbor bol zanesený bahnom sveta v tom duchovnom zmysle.