Bola tu uctievaná bohyňa mesiaca Kybela, ktorú tiež nazývali kráľovnou nebies. Jej syn Deoius- boh slnka bol nazývaný pánom nebies. Pričom samozrejme oveľa väčšia pozornosť pri uctievaní bola venovaná bohyni matke. To poukazuje na to, že i keď tento vek bol vekom reformácie, naďalej vládla rímska cirkev, ktorej moc sa iba čiastočne oslabila.
Sardy boli vybudované na vrchu hory, ktorá bola z jednej strany zvislá. Grécky historik Herodotos (485-425 pred Kristom) napísal, že tá pevnosť vyzerala tak mohutne, že keď sa perzský kráľ Kýros v roku 545 pred Kristom priblížil k mestu, neodvážil sa naň hneď zaútočiť. Kázal však svojim vojakom pozorovať, čo sa bude diať. Jedného dňa sa vojak, strážiaci na hradbách mesta nahol cez hradby a spadla mu dole prilba. Keď si ten vojak išiel pre prilbu, perzský vojaci spozorovali, že v tých hradbách boli zamaskované tajné dvere. A boli veľmi prekvapení, keď zistili, že tie hradby sú z hliny, ktorá by sa dala rozbiť možno aj päsťou. To presne vystihuje tento sardský vek. Pán to komentuje slovami: "Poznám tvoje skutky, že máš meno, že žiješ, a si mŕtvy". (Zj.3,1) Tá pevnosť vyzerala tak nedobytne, no v skutočnosti bolo jej dobývanie veľmi ľahké. Na tomto príbehu je jasne ukázané, aký to bol vek. Vojak na hradbách nebol ostražitý, preto bolo mesto dobyté. Presne tak to bolo s kresťanmi v období reformácie, nebdeli, a preto nepriateľ poľahky našiel ich slabiny. Boli vtiahnutý do vojen, v ktorých padlo veľké množstvo ľudí. Kresťania tohoto veku sa tak dostali do nebezpečenstva duchovnej smrti. Mesto bolo spustošené za čias rímskeho cisára Tibéria v roku 17 po Kristovi zemetrasením a morom, no znovu vybudované v časoch Byzantskej ríše. Nedosiahlo však už predošlý význam, iba obchod s vlnou ho urobil známejší. Definitívne zničené bolo v roku 1402 tureckým vladárom Timurom. Dnes je tam len malá dedinka Sart a niekoľko neveľkých návrší, ktoré prikrývajú niekdajšiu slávu tohoto kráľovstva.
Miestny zbor sa tešil uznaniu, ako aj niektoré cirkvi dnes. Niektoré veľké protestantské cirkvi dnes radi spomínajú práve na ten čas, kedy ich zakladatelia povýšili slovo Božie na piedestál. Možno práve preto sa Pán predstavuje sardskému zboru ako "ten, ktorý má sedem Božích Duchov a sedem hviezd",(Zj.3,1) Číslo 7 predstavuje dokonalosť Božieho poriadku v stvorení. Sedem Duchov Božích preto predstavuje Božie dokonalé videnie. Pán teda pripomína tomuto zboru, že On vidí jeho skutočný stav v ktorom sa nachádza.