Tých sedem hviezd je podľa Zjavenia 1,16 v jeho pravej ruke, to znamená, že on je pánom tých poslov, a preto by oveľa väčšia pozornosť mala patriť jemu.
Všeobecne sa uznáva, že hlavným poslom v období reformácie bol Martin Luther (1483-1546). Bol to augustiánsky mních, ktorý jedného dňa poznal Božiu milosť v slove: "Spravodlivý bude žiť z viery". (Rim.1,17) V roku 1508 bol menovaný profesorom teológie na univerzite v Erfurte. Dobre poznal hlbokú temnotu, v ktorej sa v tom čase nachádzala rímska cirkev. Svoje názory si však ešte desať rokov nechával pre seba. Keď sa stal pápežom Lev X. a Ján Tetzel začal predávať odpustky za hriechy, nemohol Luther už dlhšie čakať. Najskôr proti odpustkom kázal a potom spísal svojich slávnych 99 téz, ktoré pribil v roku 1517 na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu. Tieto tézy sa bleskurýchle šírili po celej ríši. To samozrejme vyvolalo vlnu nenávisti zo strany Ríma. Luthera prekvapilo, keď jeho, ktorý chcel z cirkvi odstrániť jej neresti, označili za jej nepriateľa. V roku 1518 bol povolaný do Ríma, aby svoje názory odvolal, ale neurobil tak. Luther odmietol autoritu pápeža a povýšil autoritu Biblie. Podľa neho nemôže existovať ani nijaká pozemská inštitúcia, ktorá by si mohla vyhradiť sprostredkúvanie Božej milosti. Učil, že nie je potrebná ani cirkevná hierarchia kardinálov, arcibiskupov, biskupov a kňazov. Luther jasne hovoril o kňažstve všetkých veriacich. Cisár Ríma, Karol V. mu zakázal šíriť svoje učenie, no Luther naďalej kázal a písal knihy. Jeho posolstvo sa vďaka kníhtlači dostávalo k veľkému množstvu ľudí. Potom sa nejaký čas skrýval na hrade vo Wartburgu, kde prekladal Bibliu, aby ju mohol dať ľuďom. Lutherove šance na prežitie boli mizivé. Boh však použil dobyvačných Turkov, aby odvrátil pozornosť cisára, a tak zachránil Luthera. Keď sa Turci chystali obľahnúť Viedeň, cisár Karol V. potreboval zjednotené Nemecko, aby mu poskytlo vojsko na ochranu ríše. Luther si počínal v otázkach veľmi dobre, no neskôr bol zatiahnutý do politickej sféry pri povstaní sedliakov v roku 1525. Popri Lutherovi vystúpili aj iní reformátori, ako Ján Kalvín (1509-1564), Viliam Farel a Ulrich Zwingli (1484-1531), aj oni však neboli politicky imúnni. V roku 1553 požadoval Ján Kalvín uväznenie španielskeho lekára Michala Serveta, pretože popieral učenie o svätej trojici. Bol potom veľmi prekvapený, keď ho vládnuca vrchnosť nechala upáliť na hranici. Reformácia vo Švajčiarsku pod vedením Ulricha Zwingliho sa šírila aj na južné katolícke kraje, ktoré sa proti nej postavili so zbraňou v ruke a začali vojnu.