Tak aj cirkev bez Ducha Svätého je mŕtva a jej zhromaždenie je potom len kultúrnym podujatím s Božím menom. Charakteristické znaky duchovne odumierajúceho zboru sú tieto: Zborový poriadok je dôležitejší ako Božie slovo, formy prejavu sú dôležitejšie ako duchovný život, zbor sa zaoberá viac materiálnymi vecami ako duchovnými problémami zboru, často spomína svojich zakladateľov a chváli sa minulosťou. Takýto zbor samozrejme nemôže byť Bohom schválený, ani jeho skutky, podľa ktorých je vidieť ako kresťania stoja vo viere. Preto im Pán radí, aby si spomenuli na svoj počiatok a navrátili sa k nemu: "Pamätaj teda, ako si prijal a počul, zachovávaj to a kajaj sa! Ak teda nebudeš bedliť, prídem ako zlodej a ani nezvieš, v ktorú hodinu na teba prídem". (Zj.3,3) Tento zbor dostáva od Pána jasné upozornenie, že ak sa nenavráti, príde ako zlodej, to znamená nečakane. Zbor, ktorý odumiera, už nie je striedmy. Podobne ako v liste do zboru v Tiatire, aj tu je použitý pre príchod Pánov grécky výraz HEKO. Tento výraz je použitý na miestach, ktoré oznamujú príchod súdu: Mat.23,36 a 24,14 a Luk. 19,43 a Zj.18,8. Z toho vyplýva, že je tu myslený príchod Ježiša Krista ako sudcu a nie jeho príchod pre cirkev. Názov mesta Sardy znamená unikajúci, alebo zostatok. Protestanti síce vyšli z temna rímskej cirkvi, ale tiež privítali podporu štátu a svojimi formami sa jej opäť priblížili. Dostali sa tak do nebezpečenstva duchovnej smrti.
Zostalo len málo takých, ktorí si zachovali čisté rúcho:
"Máš však v Sardách niekoľko málo osôb, ktoré si nepoškvrnili rúcho". (Zj.3,4) Izraelský národ vyšiel z Egypta v počte asi dvoch miliónov ľudí. Všetci išli za tým istým oblakovým stĺpom cez deň a ohnivým v noci. Jedli ten istý pokrm a pili ten istý nápoj, videli tie isté zázraky, avšak len dvaja z nich dosiahli zasľúbenú zem. Ostatní, ako hovorí slovo v liste Židom 3,19. "nemohli vojsť pre neveru." Tak aj reformácia, aj keď vyniesla Božie slovo na piedestál, nebola ešte schopná zmeniť ľudské srdcia. Na Božie slovo začali nazerať akademickým spôsobom, čo opäť spôsobilo rozdelenie na klérus- študovaných duchovných a laikov. Protestanti sa v tomto období nevrátili na Bohom daný základ, pretože vytvorili len štátne cirkvi ako sú: reformovaná, evanjelická (luteránska), anglikánska. Bolo len málo takých, ktorí sa navrátili k pravému základu.
Memo Simons (1496-1561) usilovne čítal písmo a došiel k tomu, že krst nemluvniat je nebiblický.