Hlásal návrat k pravde a krstu v dospelosti, čím položil základ k neskoršiemu vzniku baptistov.
V Holandsku vzniklo hnutie, ktoré zdôrazňovalo osobnú zbožnosť- pietizmus. Neskôr sa rozšírilo aj v iných krajinách, no hlavne v Nemecku. Jeho hlavným predstaviteľom bol Filip Jakob Spener (1635-1705), ktorý kázal proti svetáctvu a povrchnosti, zdôrazňoval pokoru a viac ako učenie kresťanský život. Jeho pokračovateľom bol August Hermann Francke (1663-1721), ktorý vynikol hlavne vo výchove misionárov, bol veľmi prísny, zavrhoval zábavu, šport, tanec, divadlo a módu. Pod vplyvom Franckeho bol gróf Mikuláš Zinzendorf (1700-1760), ktorý založil v Ochranove v roku 1727 Obnovenú Jednotu bratskú. Títo boli známi ako Moravskí bratia. Zdôrazňovali osobnú lásku k Pánovi Ježišovi a k bratom, vynikli hlavne v pohanskej misii.
V 17. storočí vznikali odlúčením sa od anglických puritánov baptisti. V Severnej Amerike vznikla v roku 1639 prvá baptistická obec. Založil ju puritánsky kazateľ Roger Williams (1603-1683) v Providenci v dnešnom Rhode Islande. Pôvodne sa usadil v puritánskej kolónii v Massachusetts, no nezhodol sa s názormi puritánov (radikálnych kalvínov), ktorí ho chceli poslať najbližšou loďou do Anglicka. Podarilo sa mu však uniknúť a sám putoval uprostred zimy roku 1635 pozdĺž pobrežia, až sa usadil v Rhode Islande. Ostatní stúpenci ho nasledovali, až čoskoro vznikla malá kolónia. Williams bol potom úspešný aj v misii medzi Indiánmi. Baptistická cirkev vznikla o niečo skôr, založil ju v roku 1609 v Amsterdame anglikánsky kazateľ John Smyth. Potom v nasledujúcom misijnom veku sa baptisti rozšírili po celom svete.
Podľa toho ako nám Pán predstavuje list do Sárd, to nebol vek veľkého prebudenia. Bol však kľúčovým pre ten nasledujúci, ktorý bol požehnaný.
Pán zasľubuje tým, ktorí si zachovali nepoškvrnené rúcho: "Tí budú kráčať so mnou v bielom (rúchu), lebo sú toho hodní".(Zj.3,4) Oni išli týmto svetom, ale nemali na ňom účasť. Nenechali sa ovládnuť systémom tohoto sveta. Zmýšľali viac duchovne než politicky. Pán o nich hovorí, že sú toho hodní, pretože si vážia jeho milosť a on si ich zamiloval. "Kto víťazí, bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi". (Zj.3,5) Biele rúcho je symbolom čistoty a svätosti. V starom zákone nosil kňaz 2-krát vybielený efod na tie najväčšie slávnosti. Tak isto víťaz, keď sa vracal z boja, bol oblečený do bielych šiat. V Zj.19,8 sa píše o neveste Baránkovej: "A mohla sa obliecť do skvúceho a čistého kmentu! A tým kmentom sú spravodlivé činy svätých".