Aj Pán Ježiš na hore premenenia mal rúcho biele ako svetlo (Mat.17,2). Presne tak sa stane tým, ktorí zachovávajú svoje rúcha, aby sa nepoškvrňovali s týmto svetom. Poškvrna nie je len ten hriech, ktorý človek spácha, ale hriech človeka zväzuje, aby nemohol prijať od Boha milosť. Nemôžeme chodiť v špinavých šatoch a čakať, že nás Boh príjme.
Pán ďalej zasľubuje, že meno toho, kto víťazí, nevymaže z knihy života. Z toho (ale) môže vyplývať, že niektoré mená môžu byť z knihy života aj vymazané. Žalm 69,29 to potvrdzuje: "Nech sú vytretí z knihy života a nech nie sú zapísaní so spravodlivými". Tento verš hovorí o pokolení Izraela, ktoré zavrhlo Pána Ježiša Krista, na nich sa vzťahuje aj slovo z II.M.32,33: "Kto hrešil proti mne, toho vytriem zo svojej knihy". Izraelský ľud Boh vyviedol z Egypta, aby im dal zasľúbenú zem. Oni boli povolaní, aby vyšli z Egypta, no do zasľúbenej zeme nechceli vojsť, pretože mu (Bohu) neverili. Zlaté teľa si urobili tiež kvôli nevere. Mojžiš vtedy povedal: "Kto je Jahveho nech pristúpi ku mne" (II.M.32,26). Niektorí však touto milosťou pohrdli a ostali v nevere ich mená boli vytreté z knihy. Týmto príkladom je aj Judáš, jeho meno bolo zapísané v knihe života, mal podiel na stole Pánovom, bol medzi 70-timi, ktorých Pán poslal v Božej moci zvestovať Božie kráľovstvo (Luk.10,1-11). Keď sa tí 70-ti nadšení vrátili, Pán im povedal: "Neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že vaše mená sú zapísané v nebesiach" (Luk.10,20). Hoci jeho meno bolo zapísané v nebesiach, bolo vymazané, pretože si vyvolil cestu smrti a Pán ho nazýva diablom (Ján 6,70). Takto Judáš svoj podiel stratil a hoci bol Bohom povolaný, svoje vyvolenie vierou nepotvrdil. Pán Ježíš hovorí, že nebude vymazaný ten, kto víťazí. Avšak víťaziť sa dá jedine vierou. Mnohí v období reformácie, ale aj dnes uverili iba tak naoko. Potom samozrejme ani nemôžu víťaziť, lebo nevlastnia ten zdroj duchovnej sily.
V jednom podobenstve kráľ vystrojil svadbu svojmu synovi. Pozvaní však na hostinu neprišli, preto kráľ rozkázal služobníkom pozvať všetkých, ktorých stretnú. A keď medzi hodovníkmi uvidel človeka, ktorý nemal svadobné rúcho, nechal ho vyhodiť do vonkajšej tmy (Mat.22,1-14). Všetci, ktorí boli pozvaní, predstavujú tých, ktorí boli zapísaní do knihy života. Kráľ pozval najskôr svojich známych, no oni ním pohrdli. Preto boli z knihy života vymazaní, ako aj ten, ktorý bol medzi tými druhými, ktorých kráľ pozval, ale nemal svadobné rúcho.