Do rôznych končín sveta sa tak dostávala radostná zvesť o spasení.
V Polynézii evanjelizačne pôsobil angličan John Williams (1796-1834). Z obyvateľov Tahiti a Havaja sa vďaka jeho misii mnohí stali kresťanmi.
V Číne pôsobil James Hudson Taylor (1832-1905) od roku 1853.
V Afrike bol chýrnym apoštolom černochov David Livingstone
(1813-1873). Bol to najpožehnanejší vek v dejinách kresťanstva, v ktorom Pán nechal otvorené dvere, ktoré nemohol nikto zavrieť.
Po nejakom čase sa však aj prebudenecké protestantské cirkvi z veľkej časti zorganizovali a ustanovili si ordinovaných kazateľov čiže duchovných. Ich svedectvo už nemalo tú pôvodnú silu Ducha, preto vzniklo v írskom Dubline v roku 1825 bratské hnutie, ktoré sa potom veľmi rýchlo rozšírilo po celom svete. Zakladateľmi tohto hnutia boli: Anthony Noris Groves (1795) John Vesy Parnell, John Giford Bellet (1795-1864) a Dr.Edward Cronin (1800-1882). Títo veriaci sa najskôr začali schádzať v súkromných domoch k čítaniu Biblie a k modlitbám. Dôvod ich schádzania sa mimo štátnych cirkví bol ten, že nenašli žiadnu cirkev, ktorá by bola ochotná prijať všetkých. Veľkým prínosom pre tieto skupinky bol John Nelson Darby (1800-1882). Po absolvovaní teológie bol Darby v roku 1825 ordinovaný za kaplana v Anglikánskej cirkvi v zanedbanej horskej farnosti Wicklow. Tu prejavil veľkú pastiersku horlivosť a obetavosť pri návštevách rodín v ťažko dostupných horských osadách. Darby sa neskôr úplne zriekol aj farárskeho úradu a venoval sa službe malej skupine veriacich. Mal vzácny učiteľský dar. Preložil Bibliu do angličtiny a francúzštiny a bol jej spoluprekladateľom do nemčiny (Elberfeldský preklad). Okrem toho preložil Nový zákon do taliančiny. Popri Anglicku pôsobil aj vo Francúzsku, Švajčiarsku a Nemecku, kde veľmi ovplyvnil bratské zbory.
Najpozoruhodnejšie v tomto veku však bolo to, ako Boh niektoré národy pripravoval celé storočia pre prijatie evanjelia práve v tomto misijnom veku.
V Barme, Číne , Indii, Thajsku a Laose žilo desať kmeňov, ktoré si celé storočia držali svoje ľudové náboženstvo. V roku 1597 došlo v Barme neďaleko Rangúnu k zvláštnej udalosti. Jednému anglickému diplomatovi bol predstavený neznámy kmeň ľudí, ktorí si hovorili Karéni. Keď vstúpil do jednej osady, Karéni na angličana hľadeli s úžasom, pretože si mysleli, že by to mohol byť ten biely muž s knihou, ktorého už od nepamäti očakávali. Barmský sprievodca angličanovi tlmočil, že autorom tej knihy je vraj najvyšší boh Jva a tiež hovoria, že kniha bieleho muža ich oslobodí od všetkého, čo ich zotročuje.