O ponížení vladárov a mocných pod nohy jeho vyvolených Pán hovoril už skrze proroka Izaiáša: "A králi budú tvojimi pestúnmi a kráľovné tvojimi pestúnkami, tvárou k zemi sa ti budú klaňať a budú lízať prach tvojich nôh a poznáš, že ja som Jahve a že tí, ktorí očakávajú na mňa, nebudú zahanbení". (Iz. 49,23)
Ďalší verš je dôkazom toho, že cirkev tohoto typu vydrží, až do posledného času: "Pretože si zachoval moje slovo o vytrvalosti, aj ja ťa zachovám pred hodinou pokušenia, ktorá má prísť na celý osídlený svet skúšať obyvateľov zeme".(Zj.3,10) Tento typ cirkvi pre svoju vernosť slovu dostáva zasľúbenie, že ju Pán ušetrí pred veľkým pokušením, ktoré je určené pre obyvateľov zeme. Aj apoštol Pavol písal o tomto zasľúbení: "Veď toto vám hovoríme slovom Pána, že my, živí, čo ostaneme až do príchodu Pánovho, nepredídeme tých, čo zosnuli. Sám Pán totiž na povel, na hlas archaniela a trúby Božej zostúpi z neba a mŕtvi v Kristu vstanú najprv, potom my živí, čo ostaneme, spolu s nimi budeme vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do vzduchu. A tak budeme navždy s Pánom".(I.Tes.4,15-17) Hodinu pokušenia tu zrejme predstavuje ponuka prijať znamenie šelmy, ktoré budú musieť prijímať všetci, "...malí aj veľkí, bohatí aj chudobní, slobodní aj otroci,"(Zj,13,16). "A jej (šelme) sa budú klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života zabitého Baránka".(Zj.13,8) Pán však zasľubuje svojim vyvoleným, že príde pre nich ešte pred tým, ako príde na svet táto hodina. V nasledujúcom verši ich Pán povzbudzuje: "Prídem rýchlo ! Drž to, čo máš, aby ti nik nevzal tvoju korunu"!(Zj.3,11)
Na Abraháma prišli skúšky až potom, čo obdržal zasľúbenie.
Tak je to aj v našich životoch. Ak sa niekto skutočne znovuzrodil, dostal zasľúbenie večného života, a potom obvykle prišli skúšky. Podľa toho ako obstojíme v tých skúškach, budeme odmenení. Večný život nám bol daný v Kristu ako základ, teraz ale záleží, ako naň budeme stavať. "Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v skúške, lebo keď sa osvedčí, dostane korunu života, ktorú (Pán) zasľúbil tým, čo ho milujú"!(Jak.1,12) Kresťania filadelfského veku mali už svoju odmenu za preukázanú vernosť Pánovi. Pán ich však upozorňuje, aby nezaspali na vavrínoch a odmenu tak dostali iní. Na záver listu Pán dáva opäť zasľúbenie: "Kto víťazí,toho urobím stĺpom v chráme svojho Boha a už nikdy nevyjde a napíšem naň meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, i moje nové meno". (Zj.3,12) Filadelfia bola pre mnohé chrámy nazývaná aj Malé Atény. Keď sa niekto z občanov mesta niečím významným pre mesto zaslúžil, kňaz napísal jeho meno na jeden z chrámových stĺpov a tak si ľudia, ktorí vstupovali do chrámu, tohoto hrdinu pripomínali.