Pán používa túto skutočnosť, keď hovorí, že jeho víťazi nebudú zapísaní len v nejakom pozemskom chráme, ale on ich urobí stĺpmi v chráme v nebesiach. Jeruzalem bol svätým mestom, ale ten vystavali ľudia, ale staviteľom nebeského Jeruzalema je Boh. O čo slávnejšie je teda toto nebeské mesto, od ktorého kľúče má Pán Ježiš Kristus. Stĺp mal držať stavbu, tak i kresťania majú byť stĺpmi, aby cirkev stála pevne. Tie tri mená označujú, komu sme na zemi patrili. Aj žena, keď sa vydáva za muža, prijíma jeho meno. Tak aj Pán Ježíš dáva neveste svoje meno. Keď Pán Ježiš nazýva Otca svojím Bohom, môžeme ho tu vidieť z pozície Syna človeka. Ako toho, ktorý sa stal stvorením, hoci bol stvoriteľom všetkého. On ako jediný môže spravodlivo súdiť, pretože prešiel celým našim utrpením.(Ján 5,27)
Keďže všetko bude nové, aj Pán Ježiš príjme nové meno, ktoré bude predstavovať Pána v novom poriadku. Podobne ako meno Imanuel- Boh s nami (Mat.1,23) vyjadrovalo, že sa k nám Boh priblížil a Slovo Božie (Zj.19,13), že Boh bude súdiť svojím slovom, tak i toto meno bude odrážať stav, ktorý nastane.
"Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom". (Zj.3,13)
Aj dnes, keď zaznieva veľa hlasov, je pre nás predsa len najdôležitejší hlas Ducha. Kresťania z tohoto obdobia sú pre nás veľkým vzorom. Zápal pre evanjelium dnes je len ťažko možné zrovnávať s tým vo veku Filadelfie. Vtedy kresťania hlásali evanjelium s veľkým nadšením kade chodili a dnes ochabnutie v zvestovaní využívajú sekty, ktoré v nadšení dnešných kresťanov často predčia.
Tu však treba pripomenúť, že požehnanie môže prísť až vtedy, keď sú naše životy v poriadku. I toto vyjadruje, prečo je dnešná doba tak odlišná od filadelfskej. Vytratila sa jednoduchosť a prostota, kresťania sa chcú vyrovnať svetu, a preto už nemajú toľko času na Boha. Pán sa aj dnes k nám prihovára hlasom Ducha z obdobia Filadelfie. On i dnes otvára srdcia ľudí a pripravuje tých, ktorí budú počuť a budú rozumieť jeho slovu. Je pre to na nás, aby sme boli pripravení k dobrému dielu, ktoré pre nás Boh prihotovil.

LAODICEA
(vláda ľudu, názory ľudu, práva ľudu)

Mesto ležalo v rímskej provincii maloázijskej Frígii na malej riečke Likosu. Postavil ho Antiochus II.(261-246 pred Kristom). Názov dostalo po jeho manželke Laodiké. V roku 133 sa spolu s inými mestami tej oblasti dostalo pod nadvládu Ríma. Aj toto mesto sa nachádzalo na križovatke obchodných ciest. No na rozdiel od Filadelfie to bolo bohaté, priemyselno obchodné centrum. Vyrábali sa tam látky a odevy zo zvláštnej čiernej vlny. Chov oviec tohoto druhu bol v tom čase svetovým unikátom.