Vlna z týchto oviec bola veľmi vzácna a mala zvláštny čiernofialový odtieň. Mesto bolo ďalej strediskom peňažníctva a lekárstva. K jeho bohatstvu prispieval predaj známej očnej masti - kolýria, ktorú Pán Ježiš v tomto liste prirovnáva k prostriedku na obnovenie duchovného zraku: ",pomaž svoje oči kolýriom, aby si videl".(Zj.3,18) Bola tam aj chýrna lekárska škola, ktorá mala patróna stotožňovaného s Asklépiom (boh lekárstva v Pergamone), ktorého nazývali Men. Pán Ježiš sa však predstavuje ako AMEN, to znamená opak Mena. Boli tam krásne chrámy a divadlá.
Obyvatelia boli tak bohatí, že keď ich postihlo v roku 60 po Kristovi veľké zemetrasenie, odmietli aj cisárovu pomoc. Neboli však bohatí duchovne, ale materiálne a to im Pán vyčíta: "Hovoríš totiž: "Som bohatý, zbohatol som a ničoho nepotrebujem! A nevieš, že si biedny a poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý". (Zj.3,17) Boli na tom opačne ako kresťania v Smyrne, tí boli materiálne chudobní, ale v Bohu boli bohatí. (Zj.2,9).
Poloha mesta mala jednu nevýhodu, pitnú vodu privádzali až zo 6 km vzdialeného Hierapolis. Tam bol vápencový terasovitý kopec, z ktorého vyvieral horúci prameň. Voda stekala po kaskádach dolu do koryta, pričom už čiastočne ochladla. Potom tiekla korytom až do Laodicee, kde už pritekala iba vlažná. Pán to využíva, aby poukázal na duchovný stav zboru a v tom prorockom význame aj stav posledného veku cirkvi. "Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený, alebo horúci! Takto však, keďže si vlažný, ani studený, ani horúci, vyplujem ťa zo svojich úst"! (Zj.3,15-16) Zbor v Laodicei založil pravdepodobne Pavlov spolupracovník Epafras (Kol.1,7 a 4,12-14) ešte za života Pavlovho. Zhromaždenie bolo v dome Nymfasa (Kol.4,15). V tom čase bol zbor podobný zboru v Kolosách, pretože Pavol kázal list do Laodicei prečítať aj v Kolosách a list Kolosanom v Laodicei (Kol.4,16). No Pavlov list do Laodicei sa už dodnes nezachoval. V čase, keď písal apoštol Ján Zjavenie, boli už pomery v Loadicei iné. Zbor myslel viac na materiále veci ako na duchovné, ich srdce bolo rozdelené v službe Bohu a svetu (Jak.4,4), preto duchovný zápal ochabol a Pán hodnotí stav zboru ako vlažný. Hovorí, že by bolo lepšie, keby bol studený alebo horúci. Horúci je zapálený za božie veci, studený je síce bez akejkoľvek iskry, no môže tento svoj špatný stav uvidieť a činiť pokánie. Kdežto vlažný zbor vie, že studený nie je, a myslí si, že je na tom dobre a svoje odstúpenie od Boha nevidí.