Je podobný Samsonovi, ktorý si myslel, že sa Filištínom opäť vytrhane ako vždy, no nevedel, že Jahve od neho už odišiel (Sud.16,20). Zbor v Laodicei je tak verným obrazom tohoto posledného cirkevného veku.
Tento zbor mal až nemiestne sebavedomie, myslel si, že keď je bohatý materiálne, tak to platí aj duchovne. Bol samovystačiteľný, nepotreboval nijakú pomoc. V tom je ukázaná cirkev tohoto posledného veku. Vlažnosť je charakteristickým znakom kresťanských cirkví 2O.storočia. Cirkvi sú bohaté, majú svoje pevné organizácie, už nie sú závislé na Bohu, ale sú podporované štátom. Bohoslužba sa stala kultúrnym podujatím, je krásna, ale len formálna. Kultúra a vzdelanie zaujali miesto Ducha Svätého. Viera bola nahradená vedou tak, že ľudia začali otročiť materializmu. Satan sa snaží zaujať naše srdcia hmotou, aby sme slúžili neživým veciam a hnali sa za vetrom. Cirkvi sa honosia krásnymi budovami, majú svoje školy, rozhlasové a televízne programy. Evanjelium sa snažia prispôsobiť dobe, urobiť ho príťažlivým a atraktívnym, aby mohli vykazovať prospech. Svoje pravidlá a predpisy povýšili nad Božie slovo, preto Pán v závere 16.verša hovorí:.. "vypľujem ťa zo svojich úst"! (Zj.3,16)
Laodicejský vek začal okolo roku 1904 kedy vzniklo v Kalifornii charizmatické hnutie, ktoré mnohí považovali za nové prebudenie v kresťanstve. Toto hnutie, ktoré kladie dôraz na hovorenie v jazykoch, nebolo však signálom k novému duchovnému prebudeniu, ale k nastávajúcemu duchovnému chaosu. Vyzeralo to ako návrat letníc, ale nebolo to celkom tak. V Biblii sa jazyky prvýkrát objavujú, keď sa ľudia zjednotili a začali stavať babylonskú vežu. Babylon znamená v preklade zmätok, chaos. Toto sa naplnilo, keď Boh rozdelil ľuďom jazyky, následkom čoho si prestali rozumieť a nastal zmätok. Jazyky sú odvtedy vždy znamením súdu. V apoštolskej dobe boli znamením nadchádzajúceho súdu nad Izraelom, ktorý potom prišiel v roku 70 (po Kristovi) v podobe spustošenia Rimanmi. A na počiatku laodicejského veku sú jazyky znamením konca vekov cirkvi a príchodu nadchádzajúceho veľkého súženia. Neznáme písmo na stene sa objavilo aj za vlády babylonského kráľa Balsazára (550-539 pred Kristovi), ktorý vtedy poriadal veľkú hostinu na počesť svojich bohov. Prorok Daniel vyložil zmysel toho písma. Označovalo prichádzajúci súd nad babylonským kráľovstvom. Trest prišiel, i keď si to Balsazár nechcel pripustiť.
Tento svet si v tomto poslednom veku cirkvi začal stavať vlastnú babylonskú vežu. V 20.storočí sme prešli od konského záprahu ku kozmickým raketám. Technický vývoj má obrovské tempo, ľudia sú unášaní novým trendom.