Toto nám už celkom jednoznačne upresňuje, v akom zmysle je Pán Ježiš počiatkom Božieho stvorenia ako ten, ktorý je pôvodcom stvorenia.
Po tom, čo Pán presne opísal stav zboru v Laodicei: "-a nevieš, že si biedny a poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý", (Zj.3,17) nasledujú jeho rady zboru: "Radím ti, kúp si odo mňa zlata prepáleného ohňom, aby si zbohatol". (Zj.3,18) Pán hovorí, kúp si odo mňa, pretože človek si obyčajne uvedomí hodnotu veci až vtedy, keď musí za ňu zaplatiť. Zlato prepálené v ohni predstavuje vieru, ktorá prešla skúškami a utrpením. Aby sme nadobudli pevnú vieru, musíme niečím prejsť, tak to už s nami ľuďmi býva. Pán Ježiš nám môže túto vieru ponúknuť, lebo on celým ľudský utrpením už prešiel: "On, hoci bol Synom, naučil sa poslušnosti z toho čo trpel".(Žid.5,8) Zlato je kov veľmi vhodný pre takéto prirovnanie. Je to kov s vynikajúcimi vlastnosťami, pre ktoré má i dnes vysokú cenu. Zlato nepodlieha korózii ani iným vplyvom, ale aby sa z neho odstránila všetka troska, musí sa pretaviť v ohni. To presne ilustruje život kresťana, ktorý prechádza ťažkosťami, aby dosiahol kvalitu viery: "vyskúšaná viera je omnoho vzácnejšia, ako hynúce zlato, ale ohňom preskúšané. (I.Pet.1,7) Takáto viera je potom tým najväčším bohatstvom kresťana.
Pán ďalej radí zboru kúpiť ..."biele rúcho, aby si sa zaodel a neukazovala sa hanba tvojej nahoty". (Zj.3,18) Laodicejský kresťania sú v Pánových očiach nahí, nemajú žiaden duchovný šat, ktorý by ich označoval ako kresťanov. Ich čierne šaty, ktorých výrobou vynikli, nemôžu zakryť pred Pánom ich nahotu. Žiadna ľudská snaha byť dobrým nemôže vyprodukovať skutočnú dobrotu. Jediná cesta z bludného kruhu, do ktorého sa človek dostal, je prijať ponuku od Ježiša Krista. A ten ponúka biele šaty, ktoré sú plášťom spravodlivosti (Iz.61,10) a svadobným rúchom, bez ktorého nie je možné zaujať miesto pri stole Pánovom (Mat.22,11-13).
Zbor v Laodicei bol duchovne slepý, tak ako farizeji za života Pána Ježiša na zemi. Pán im povedal: "Ja som prišiel na tento svet kvôli súdu, aby tí, ktorí nevidia, videli a tí, ktorí vidia, aby boli slepí. A počuli to niektorí z farizejov, ktorí boli s ním a povedali mu: Či sme azda aj my slepí? A Ježiš im povedal: "Keby ste boli slepí, nemali by ste hriechu, ale teraz hovoríte: vidíme a preto váš hriech zostáva." (Ján 9,39-41) Aj dnes si väčšina takzvaných kresťanov myslí, že to, čo žijú, im stačí a nemôžu tak vidieť, že sa už od pravdy vzdialili. Najhoršia slepota je duchovná, a práve tá silne postihla tento náš vek. Ľudia si myslia, že keď pravidelne praktizujú svoje náboženské zvyky, sú na tom duchovne dobre. Sú slepí, podobne ako farizeji v časoch Kristových. V Laodicei vyrábali veľmi účinnú očnú masť, ktorou sa však špatný duchovný zrak vyliečiť nedá.