Tu je novodobá Eva (cirkev) v nebezpečenstve, že bude tak isto odvedená od pravdy a príjme to nesprávne ovocie.
Pán Ježiš začína najskôr pochvalou zboru: "Poznám tvoje skutky, tvoju namáhavú prácu i vytrvalosť a že nemôžeš zniesť zlých".(Zj.2,2) V tomto období bolo ešte svetlo Božieho slova pomerne silné a každým dňom pribúdalo spasených (Sk.2,7) Cirkev v počiatkoch veľmi vzrastala, apoštoli a ich nasledovníci nasadzovali pre evanjelium neraz i životy. Veľmi významnou v tomto období bola služba apoštola Pavla, ktorého niektorí pokladajú aj za posla toho prvého cirkevného veku. Vytrvalosť prvých kresťanov bola i v tom, že vytrvalo odolávali falošným náukám, ktoré sa už v tomto rannom období šírili. Nezniesli zlých, všetkých, čo prichádzali, podrobovali skúške, aby videli, či sú z Boha. Preto odhalili aj falošných apoštolov: "Skúšal si tých, čo hovoria o sebe, že sú apoštoli a nie sú a presvedčil si sa, že sú to luhári. Si vytrvalý, znášal si veľa pre moje meno a neustal si".(Zj.2,2-3) Oni nezniesli falošné učenie, ale trpezlivo znášali to, čo na nich prišlo pre Krista. V týchto veršoch je už jasne vidieť Satanove útoky na mladú cirkev. Satan presne vedel, na akom základe stojí tento vek, na základe, ktorý položili apoštoli. Aj v Skutkoch apoštolov 2,42 je napísané, že tých 3 OOO duší, ktoré uverili na Petrovo kázanie "zotrvávali v učení apoštolov". Satan preto chcel toto učenie sfalšovať hneď na počiatku. Z toho, že bolo treba týchto apoštolov skúšať, by mohlo vyplynúť, že boli i ďalší apoštoli okrem tých dvanástich. Apoštol znamená poslaný (Bohom). Tých dvanástich poslal Pán Ježíš, ale tých, ktorí sa za apoštolov iba vydávali, musel poslať niekto iný, kto chcel hneď na začiatku prekaziť Božie dielo. Kresťania v prvom veku tomuto klamu nepodľahli, no predsa sa podarilo Satanovi odviesť ich od prvej lásky. Možno sa nám to nezdá až také veľké odklonenie, no práve to bolo počiatkom úpadku cirkvi. Kresťania toto počiatočné ochabnutie možno ani nezbadali, ale Pán ho videl, a preto zbor varoval, že pohne jeho svietnikom. Obracia ich pozornosť na počiatok cirkvi: "Pamätaj, odkiaľ si padol". (Zj.2,5) Už v tomto období boli kresťania prenasledovaní ako zo strany Židov, tak aj Rimanov, no najväčšie prenasledovanie však malo ešte len prísť. Ďalšou snahou Satana odviesť cirkev od pravdy boli skutky Nikolaitov: "Ale to máš, že nenávidíš skutky Nikolaitov, ktoré i ja nenávidím". (Zj.2,6) O tom, kto to Nikolaiti boli, neexistuje nijaký historický záznam. Cirkevní otcovia Ireneus a Hippolytos o nich síce niečo spomínajú, ale sú to len dohady. Tak, ako aj to, že by to boli nasledovníci sekty Mikuláša Prozelitu, zo Skutkov apoštolov 6,5. Z prekladu slova NIKOLAOS však môžeme zistiť, koho predstavujú v tom prorockom význame efezského veku. Nikao - znamená: dobyť, premáhať, vyvýšiť sa nad ostatných. Laos znamená: ľud, laici. A tak skutky Nikolaitov bola vlastne snaha ovládnuť jednoduchý ľud- laikov.