Pán chváli Efežanov, že nenávidia ich skutky, no neskôr v období Pergamonu sa stretávame už s učením Nikolaitov, ktorého sa dokonca už aj niektorí kresťania pridŕžajú. Apoštol Peter pritom písal veľmi jasne o tom, ako sa majú správať pastieri k ľudu: "Paste stádo Božie, ktoré medzi vami je a dozerajte naň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, nie pre mrzký zisk, ale ochotne, nie ako by ste panovali nad týmto dedičstvom, ale buďte vzorom stádočku"! (I.Pet.5,2-3) Najprv to boli len skutky, potom sa to stalo učením. Dostalo sa to do vnútra cirkvi, uchopilo jej vedenie a spôsobilo jej totálny duchovný úpadok. Vytvorila sa hierarchia, zakázali čítať Bibliu a cirkev začala vládnuť mečom. Už nepatrný počiatok tohoto úpadku môžeme vidieť v Efeze, v strate prvej lásky. To je východiskový bod ochabnutia pre ďalšie cirkevné veky. Tá prvá láska pochádza od samotného Pána Ježiša, ktorý poslal apoštolov, aby vydávali svedectvo všetkým (Žid.2,3-4). Prvá PROTEN znamená nielen prvého v poradí, ale i prvotriednosť a prvotriednu kvalitu. Izrael mal tiež dobrý začiatok, keď vošli do zasľúbenej zeme. Keď však Jozue zomrel, začali duchovne upadať. Podobne to bolo s cirkvou, keď pomreli apoštoli, prvá láska sa začala postupne vytrácať. Odovzdanosť Bohu začala ochabovať, ľudia už neboli tak starostliví o to, ako o nich zmýšľa Boh, ale začali mať starosti o to, ako o nich zmýšľa svet. Táto druhá generácia bola podobná Izraelu, keď požadovali kráľa, aby boli ako ostatné národy. Takéto zmýšľanie mali aj kresťania tohoto prvého cirkevného veku, keď pomýšľali, ako by sa prispôsobili svetu. Poľavujú v úsilí, to presne znamená efezus - ochabnutie, oslabenie. Pán, aby oddialil tento úpadok, pohol ich svietnikom a cirkev začala byť prenasledovaná. "Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom". (Zj.2,7) I keď tento list prorocky poukazuje na obdobie prvotného kresťanstva, môžeme si z neho vziať poučenie aj v súčasnosti. Majme na pamäti svoj počiatok, keď sme uverili v Pána Ježiša Krista, aby sme si zachovali svoju prvú lásku. Dávajme pozor na to, čo prináša do našich životov svet, aby naše životy neboli zanesené svetskými vecami, ako bol zanesený nánosmi bahna prístav v Efeze. Hlas Ducha v liste do zboru v Efeze nám má čo povedať aj dnes. Vidíme z neho, že v tom duchovnom boji nesmieme podceniť ani maličkosti, pretože z malého zaváhania môže vzniknúť veľký problém.
Na záver listu dáva Pán zasľúbenie: "Tomu, kto víťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v raji Božom"! (Zj.2,7) Strom života je celkovo v Biblii spomenutý sedem krát. Trikrát v knihe Genesis a štyrikrát v Zjavení Jána.